Francis Bacon: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kategórie, šablóna |
Nahrádzam stránku textom „* == == * {{DEFAULTSORT:Bacon, Francis}} Kategória:Anglickí filozofi Kategória:Anglickí politici Kategória:Empiristi Kategória:Novovekí...“ |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
* |
|||
{{pozri|anglicko-írskom maliarovi|Francis Bacon (maliar)}} |
|||
{{Infobox Filozof |
|||
|Región = Západná filozofia |
|||
|Obdobie = [[Renesančná filozofia]] |
|||
|Farba záhlavia = lightsteelblue |
|||
|Portrét = Francis_Bacon.jpg |
|||
|Komentár k obrázku = |
|||
|Plné meno = Francis Bacon |
|||
|Dátum a miesto narodenia = [[22. január]], [[1561]] <br /> [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] |
|||
|Dátum a miesto úmrtia = {{dúv|1626|4|9|1561|1|22}} <br /> [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] |
|||
|Škola/tradícia = [[empirizmus]], [[materializmus]] |
|||
|Oblasť záujmu = |
|||
|Význačné idey = |
|||
|Ovplyvnený kým = [[Machiavelli]] |
|||
|Ovplyvnil = |
|||
|Podpis = |
|||
}} |
|||
'''Francis Bacon''', 1. [[barón]] z Verulamu a [[vikomt]] zo St. Albans (* [[22. január]] [[1561]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[9. apríl]] [[1626]], Londýn) bol [[Anglicko|anglický]] [[filozof]] a [[štátnik]] ([[lord kancelár]] počas vlády [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]]). |
|||
== |
== == |
||
* |
|||
Narodil sa v rodine lorda strážcu pečate a vzdelanie získaval už od roku [[1573]] (ako dvanásťročný) na [[Trinity College]] v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]. Ako veľmi mladý sprevádzal anglického veľvyslanca na [[Francúzsko|francúzsky]] dvor kráľa [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]], no už v roku [[1579]] sa vrátil po otcovej smrti domov. Tu sa sústredil na svoju kariéru na dvore anglickej kráľovnej [[Alžbeta I.|Alžbety I.]]. Po štúdiách [[Právna veda|práva]] sa v roku [[1584]] stal členom parlamentu, pričom podporoval [[Robert Devereux, 2. gróf z Essexu|Roberta Devereux, lorda Essexa]], a hoci vystupoval na obranu kráľovnej, ani to mu nevynieslo vytúžené postavenie a kariéru, ale len post mimoriadneho advokáta kráľovnej a čestný titul radcu. Ani podpora kráľovninho favorita lorda Essexa mu nezabránila v tom, aby sa zaoberal vyšetrovaním jeho spiknutia proti kráľovnej v roku [[1601]], pričom si vzal na svedomie i odsúdenie a smrť svojho dovtedajšieho dobrodinca. |
|||
Počas vlády [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]] sa mu konečne naskytla možnosť postúpiť na rebríčku, nakoľko nový kráľ podporoval učencov. V roku [[1603]] ho Jakub I. vymenoval za [[rytier]]a, v roku [[1607]] bol vymenovaný za advokáta, od roku [[1613]] pôsobil v úrade generálneho prokurátora, od roku [[1616]] bol členom tajnej rady, v roku [[1617]] bol lordom strážcom pečate a v roku [[1618]] to dotiahol až do úradu lorda kancelára a taktiež sa stal barónom z Verulamu. V roku [[1621]] ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban, no v tom istom roku bol tiež obvinený z úplatkárstva a zbavený úradov, odsúdený k pokute 10 000 libier šterlingov a dokonca aj krátko väznený v [[londýn]]skom [[Tower of London|Toweri]]. Bacon síce oľutoval svoje činy a zaplatil pokutu, no nakoľko bol obľúbencom kráľa a nevedelo sa, či sa nestal len obeťou intríg, kráľ mu dal po pár dňoch milosť a pokutu mu odpustil, v roku [[1624]] bol kráľom dokonca zbavený všetkých obvinení. Zvyšok života sa venoval práci na [[filozofia|filozofických]] spisoch a zomrel o dva roky neskôr na zápal pľúc. |
|||
== Myšlienky a tvorba == |
|||
Okrem politickej kariéry prispel i k [[veda|vede]], hlavne k filozofii, [[dejiny|histórii]] a [[literatúra|literatúre]]. Je považovaný za otca [[empirizmus|empirizmu]] a experimentálnej metódy. Rozvinul nové chápanie úloh vedy a základy indukcie. Cieľom poznania je zvyšovať moc človeka nad [[príroda|prírodou]], prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa je objavenie príčin javov. K tomu je však potrebná reforma metódy, ktorú treba začať očistením [[rozum]]u od idolov čiže neustále hroziacich omylov vyplývajúcich zo sklonov rozumu, nedokonalosti a nepresnosti [[jazyk]]a, nekritického preberania cudzích názorov. Podľa Bacona sú naše vedecké teórie konštruované spôsobom, ktorým vidíme objekty a ľudská bytosť je teda odsúdená len k hypotézam. Vymyslel tiež šifru k zabezpečeniu diplomatickej korešpondencie a zaoberal sa schémou univerzálneho jazyka. Jeho filozofické a literárne diela sú zamerané proti [[Scholastika (filozofia)|scholastike]] a sú písané väčšinou po [[latinčina|latinsky]]. |
|||
V roku [[1597]] prehlásil veľmi slávnu vetu: ''Scientia potestas est'', ktorá sa dá preložiť ako: „Vedenie je moc“. |
|||
== Dielo == |
|||
* [[1597]] – ''Essays (Eseje)'', súbor krátkych textov, obsahujúci [[politika|politické]], [[morálka|morálne]] i [[filozofia|filozofické]] úvahy |
|||
* [[1605]] – ''The Advancement of Learning (Pokrok vedenia)'', pojednanie o rozvoji a pokroku [[veda|vied]] |
|||
* [[1620]] – ''Novum organum scientiarum (Nový organon vedy)'' |
|||
* [[1622]] – ''History of Henry the Seventh (História [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]])'' |
|||
* [[1622]]{{--}}[[1627]] – ''Instauratio magna, I{{--}}III (Veľké obrodenie)'', pôvodný názov diela ''Novum organum scientiarum'' |
|||
* [[1623]] – ''De Augmentis Scientiarum (O pokroku vied)'' |
|||
* [[1624]] – ''Apophthegms New and Old (Nové a staré aforizmy)'' |
|||
* [[1626]] – ''New Atlantis (Nová Atlantída)'', dielo nadväzujúce na [[Thomas More|Thomasa Morea]] |
|||
* [[1857]]{{--}}[[1874]] – ''The Works of Francis Bacon, I{{--}}XIV'' |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{Projekt|q|commonscat=Francis Bacon}}. |
|||
== Zdroj == |
|||
* [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvb/bacon_f.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok |
|||
* {{preklad infoboxu|en|Francis Bacon|253226999}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Bacon, Francis}} |
{{DEFAULTSORT:Bacon, Francis}} |
||