Bojnice: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 3 605 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
Verzia používateľa 185.69.104.0 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
d (Verzia používateľa 185.69.104.0 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot)
 
== Dejiny ==
Najstaršie stopy osídlenia v okolí sa viažu k tunajším termálnym prameňom, ktoré priťahovali ľudí zo širokého okolia už v období [[riss-würm]]u, teda zhruba pred 100 000 rokmi. Nálezy skamenených kostrových častí zvierat v travertínových kopách priamo na území mesta svedčia o pobyte človeka v okolí. Dôkazy osídlenia [[Človek neandertálsky|neandertálcom]] v podobe kamenných nástrojov (driapadiel, škrabadiel, hrotov a vrtákov) sa našli aj v okolí [[Prepoštská jaskyňa|Prepoštskej jaskyne]] svedčia o pobyte ľudí už v čase [[levallois moustérien]]u (70 000/65 000 – 40 000 pred Kr.), teda v čase [[Stredný paleolit|stredopaleolitického]] [[würm]]u.
zgrgrgefetštšwewrwwršwfrrwššrne, športové a turistické podujatia, lákajúce návštevníkov zo [[Slovensko|Slovenska]] i zahraničia.
 
Útržkovité sú stopy osídlenia v [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladšom paleolite]] a [[neolit]]e a jasné dôkazy sa objavujú na území centra mesta až z obdobia [[Halštatská doba|halštatu]] (850 pred Kr. – 400 pred Kr.). Predpokladá sa, že prvé hradisko vzniklo na hradnom travertínovom vŕšku už v období [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]] na prelome letopočtu. Výhodnú polohu využili aj [[Slovania]], ktorí zanechali v okolí stopy v podobe železných predmetov a špecifickej keramiky a ktorí tu postupne vybudovali dôležitú osadu - obchodné, remeselné i vojenské centrum. Od [[9. storočie|9. storočia]], kedy sa postupne začalo budovať opevnené hradisko, tak existuje nepretržité osídlenie dnešných Bojníc.
 
Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku [[1113]], kedy sa v [[Zoborské listiny|zoborských listinách]] spomína [[Bojnický zámok]] a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz...“. V listinách sa spomína i budova fary, kostol je doložený v roku [[1244]], čo potvrdzuje pozíciu mesta ako strediska náboženského života na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Mestské výsady potvrdil Bojniciam kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1366]], ktoré potvrdzovali právo na jatky, mlyn, kúpele a jarmočné právo, čím sa podporoval rozvoj obchodu a remesiel.
 
Obdobie neskorého [[stredovek]]u prinieslo nepokojné obdobie plné vojenských konfliktov a z nich plynúceho ohrozenia, ktoré viedli k vybudovaniu mestských hradieb. Turzovci a neskôr Pálfiovci dali postaviť ochranný systém, ktorý bol dokončený v roku [[1663]], čím sa posilnila ochrana hradu i mesta. Význam Bojníc posilnilo aj vybudovanie kráľovskej cesty [[Magna via (Rakúsko-Uhorsko)|Magna via]] z [[Viedeň|Viedne]] cez Bojnice až do [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Mesto bolo od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc, kde sa zároveň obchodovalo so soľou, železom a drahými kovmi. K obnoveniu mestských výsad došlo v roku [[1647]] cisárom [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom III]].
 
Rozvoj remesiel a obchodu podnietil vznik [[cech]]ov, z ktorých sa v meste od roku 1653 spomína cech ševcov, murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov a debnárov. Na čele mesta stál [[richtár]] s 12 senátormi, pôsobil tu [[notár]], ale aj [[hajdúch]], ktorý mal k dispozícii [[pranier]], [[dereš]] a mestskú väznicu na námestí. Bojnice zostali až do roku [[1872]] hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom regiónu; túto úlohu od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] postupne prebrala susedná [[Prievidza]].
 
Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Okrem množstva kultúrno-historických pamiatok a [[Zoologická záhrada (Bojnice)|známej ZOO]] sa v meste často konajú kultúrne, športové a turistické podujatia, lákajúce návštevníkov zo [[Slovensko|Slovenska]] i zahraničia.
 
== Kúpele ==
2 435

úprav

Navigačné menu