Durmitor: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: 2 523 m → {{m|2523|m}} (2), 390 km² → {{km2|390}}, Lokality Svetového dedičstva v EurópeEurópa a Severná Amerika, 194219431942 –...
Riadok 6: Riadok 6:
|titulok =
|titulok =
|štát = {{minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]
|štát = {{minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]
|typ = kultúrna pamiatka
|typ = prírodná pamiatka
|kritériá = vii, viii, ix
|kritériá = vii, viii, ix
|ID = 100
|ID = 100
|link = [http://whc.unesco.org/en/list/359 UNESCO]
|link =
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]]
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]
|súradnice =
|súradnice =
|rok = 1980
|rok = 1980
|zasadnutie =
|zasadnutie =
|dodatky =
|dodatky = 2005
|ohrozenie =
|ohrozenie =
}}
}}
'''Durmitor''' je [[pohorie]] na [[sever]]e [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] pri hraniciach s [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. Je súčasťou [[Dináre|Dinárských hôr]]. Najvyšším [[vrchol (topografia)|vrcholom]] Durmitoru je ''[[Bobotov kuk]]'' (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tu prevažne [[tráva]], [[borovica horská]] a rôzne druhy [[machy|machov]]. Celá oblasť je tvorená [[vápenec|vápencom]] rovnako ako celé [[Jadranské more|jadranské]] pobrežie [[Chorvátsko|Chorvátska]] a Bosny.
'''Durmitor''' je [[pohorie]] na [[sever]]e [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] pri hraniciach s [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. Je súčasťou [[Dináre|Dinárských hôr]]. Najvyšším [[vrchol (topografia)|vrcholom]] Durmitoru je ''[[Bobotov kuk]]'' ({{m|2523|m}}). Krajina je pustá, rastie tu prevažne [[tráva]], [[borovica horská]] a rôzne druhy [[machy|machov]]. Celá oblasť je tvorená [[vápenec|vápencom]] rovnako ako celé [[Jadranské more|jadranské]] pobrežie [[Chorvátsko|Chorvátska]] a Bosny.


== Geológia ==
== Geológia ==
Riadok 23: Riadok 23:


== Ochrana prírody ==
== Ochrana prírody ==
V pohorí sa nachádza 19 [[jazero|jazier]] väčšinou ľadovcového pôvodu. Centrálna časť pohoria s hlbokými [[kaňon]]mi [[rieka|riek]] [[Tara (prítok Driny)|Tara]], [[Draga]] a [[Sušica]] o rozlohe 390 km² bola v roku [[1952]] vyhlásená za [[národný park]]. Oblasť je pomerne málo navštevovaná. Od roku [[1980]] je [[Národný park Durmitor]] zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového prírodného dedičstva]] [[UNESCO]].
V pohorí sa nachádza 19 [[jazero|jazier]] väčšinou ľadovcového pôvodu. Centrálna časť pohoria s hlbokými [[kaňon]]mi [[rieka|riek]] [[Tara (prítok Driny)|Tara]], [[Draga]] a [[Sušica]] o rozlohe {{km2|390}} bola v roku [[1952]] vyhlásená za [[národný park]]. Oblasť je pomerne málo navštevovaná. Od roku [[1980]] je [[Národný park Durmitor]] zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového prírodného dedičstva]] [[UNESCO]].


== Osídlenie ==
== Osídlenie ==
V horách je len niekoľko malých dedín, kde sa darí iba [[pastier]]om. Významným strediskom zimných športov je obec [[Žabljak]] ležiaca v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] 1450 m. Pohorie má i svoj historický význam – v rokoch [[1942]] [[1943]] sa tu skrývali [[Juhoslávia|juhoslovanskí]] [[partizán]]i a [[Josip Broz Tito]].
V horách je len niekoľko malých dedín, kde sa darí iba [[pastier]]om. Významným strediskom zimných športov je obec [[Žabljak]] ležiaca v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{m|1450|m}}. Pohorie má i svoj historický význam – v rokoch [[1942]]  [[1943]] sa tu skrývali [[Juhoslávia|juhoslovanskí]] [[partizán]]i a [[Josip Broz Tito]].


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 08:27, 27. január 2015

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Durmitor National Park*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Čierna Hora Čierna Hora
Typ prírodná pamiatka
Kritériá vii, viii, ix
Identifikačné č. 100
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 1980  (4. zasadnutie)
Dodatky 2005
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Durmitor je pohorie na severe Čiernej Hory pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Je súčasťou Dinárských hôr. Najvyšším vrcholom Durmitoru je Bobotov kuk (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tu prevažne tráva, borovica horská a rôzne druhy machov. Celá oblasť je tvorená vápencom rovnako ako celé jadranské pobrežie Chorvátska a Bosny.

Geológia

Pohorie sa z geologického hľadiska skladá zo silno zvrásnených druhohorných vápencov, ktoré sú značne poznamenané činnosťou dávnych ľadovcov a tektonikou. Medzi početné krasové javy tu patria závrty, jaskyne, priepasti.

Ochrana prírody

V pohorí sa nachádza 19 jazier väčšinou ľadovcového pôvodu. Centrálna časť pohoria s hlbokými kaňonmi riek Tara, Draga a Sušica o rozlohe 390 km² bola v roku 1952 vyhlásená za národný park. Oblasť je pomerne málo navštevovaná. Od roku 1980 je Národný park Durmitor zapísaný na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Osídlenie

V horách je len niekoľko malých dedín, kde sa darí iba pastierom. Významným strediskom zimných športov je obec Žabljak ležiaca v nadmorskej výške 1 450 m. Pohorie má i svoj historický význam – v rokoch 1942 – 1943 sa tu skrývali juhoslovanskí partizáni a Josip Broz Tito.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Durmitor

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Durmitor na českej Wikipédii.