|
Poľská republika bola obnovená po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] [[11. november|11. novembra]] [[1918]]. V rokoch 1918 a 1919 vybojovala v [[poľsko-ukrajinská vojna|poľsko-ukrajinskej vojne]] územia východnej [[Halič (región)|Haliče]]. V roku [[1919]] bola republika napadnutá Sovietskym Ruskom ([[sovietsko-poľská vojna]], február 1919 – marec [[1921]]), no svoju nezávislosť obhájila a k Poľsku pripojila i ďalšie, nepoľské oblasti. V roku [[1920]] sa súčasťou Poľska stali aj [[Tešínsko]] a časti [[Spiš]]a a [[Orava|Oravy]].
[[1. september|1. septembra]] [[1939]] bolo Poľsko [[poľská obranná vojna (1939)|napadnuté]] vojskami nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu a rozdelené medzi tieto krajiny (poľská Orava a Spiš bola obsadená Slovenskom). Poľská republika [[28. september|28. septembra]] 1939 opäť zanikla. Vláda utiekla do [[Francúzsko|Francúzska]] a neskôr do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde vzniklo exilové vojsko bojujúce proti nacistom po boku západných [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Západnú a severnú časť územia bývalej druhej Poľskej republiky si začlenila do svojho územie Nemecká ríša. VýchodnúVýchodná časť obývanúobývaná hlavne Bielorusmi a Ukrajincami okupovalpripadla SovietskySovietskemu zväzzväzu. Po vojne si [[ZSSR]] tieto územia ponechal a anektoval. Časť zajatcov, ktorých zajal Sovietsky zväz na začiatku vojny, bola v roku 1940 boľševikmi popravená (tzv. [[katyňský masaker]]), množstvo Poliakov bolo deportovaných<ref>Zabecki D. T., Poland, Role in the War. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1025-1027</ref>. Na zvyšku poľského územia nacisti vytvorili územie pod zvláštnou správou, ktoré sa označovalo [[Generálny gouvernement]]. Nacisti na tomto území vytvorili [[geto|getá]], v ktorých sústreďovali židovské obyvateľstvo. Neskôr [[Židia (etnikum)|Židov]] deportovali do koncentračných táborov, kde veľkú časť z nich zavraždili. Tvrdo prenasledovali aj poľské obyvateľstvo. Najväčšie [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistické vyhladzovacie tábory]] vybudovali Nemci práve na poľskom území, boli to napr. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]], [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]] alebo [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] existovalo na poľskom území silný protinacistický odboj, ktorý vyvrcholil [[varšavské povstanie|varšavským povstaním]]. Krajinu oslobodili v prebehu rokov 1944 a začiatkom roku 1945 sovietske vojská. Celkovo počas vojny zahynulo vyše 5,5 milióna obyvateľov Poľska, čo prestavuje vyše 16% predvojnovej populácie. Po skončení vojny bola poľská západná hranica posunutá na rieky [[Odra]] a [[Nisa]] (tzv. [[línia Odra-Nisa]]), nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a medzi ZSSR a Poľskom došlo k presunu Poliakov na jednej strane a Ukrajincov a Bielorusov na druhej. Rozloha Poľska sa zmenšila o {{km2|76000|m}} (20 % predvojnového stavu).
V Poľsku sa podobne ako v celej východnej Európe dostali k moci [[komunizmus|komunisti]] ([[1948]]). Bol nastolený totalitný režim podobný tomu v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] či ZSSR. V roku [[1952]] sa zmenila na Poľskú ľudovú republiku. Rok [[1956]] priniesol trocha viac slobody a menej [[teror]]u. V roku [[1980]] boli po vlne [[štrajk]]ov založené nezávislé [[odbory]] [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] (''Solidarność''), ktoré sa postupne stali dôležitou politickou silou. Na ich čele stál neskorší prezident [[Lech Wałęsa]]. Solidarita v prvých postkomunistických voľbách roku [[1990]] zvíťazila. Po páde komunizmu Poľsko, podobne ako [[Maďarsko]] či Česko-Slovensko, prijalo tvrdú ekonomickú reformu s cieľom transformovať svoju socialistickú ekonomiku na konkurencieschopnú. V roku [[1999]] sa stalo členom [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. mája]] [[2004]] spolu s ďalšími 9 krajinami členom [[Európska únia|Európskej únie]]. Poľsko je v rámci EÚ najväčšou tzv. novou členskou krajinou a jeho cieľom je ovplyvňovať politiku EÚ výraznejšie ako ostatné menšie krajiny.
|
