Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
úprava citácií
(dopl. a spresnenie)
d (úprava citácií)
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.
 
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianove]] Vojenské ústredie.<ref>Jablonický,{{Citácia J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 136-147</ref>knihy
| priezvisko = Jablonický
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Jablonický
| titul = Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1990
| počet strán =
| strany = 136-147
}}</ref>
 
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a.
 
Bol odvlečený do [Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1944.<ref>Jablonický,{{Citácia J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 296</ref>knihy
| priezvisko = Jablonický
| meno = Jozef
| odkaz na autora =
| titul = Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania
| vydanie = 1
| vydavateľ = Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1990
| počet strán =
| strany = 296
}}</ref>
 
== Referencie ==

Navigačné menu