Chemický prvok

Desať najrozšírenejších prvkov vo vesmíre

Prvok	Perc. zastúpenie
Vodík	73,900 %
Hélium	24,000 %
Kyslík	1,070 %
Uhlík	0,460 %
Neón	0,134 %
Železo	0,109 %
Dusík	0,097 %
Kremík	0,065 %
Horčík	0,058 %
Síra	0,044 %	látka zložená z [[atómof s rovnakým protónovým číslom. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti izotopov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom), ani alotropné modifikácie niektorých prvkov:D Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto periodickému zákonu možno prvky usporiadať do periodickej tabuľky. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených (technécium ako prvý umelý prvok v roku 1937). Chemické značky prvkov Jednotlivé chemické prvky sa označujú značkami (symbolmi), táto tradícia pochádza už od alchymistov. Súčasný systém značenia zaviedol Berzelius, ktorý použil písmená latinskej abecedy a značky odvodil od latinských názvov prvkov, pričom značky sa uvádzajú veľkými písmenami, v prípade viacpísmenových kombinácií je veľké iba prvé písmeno (napr. Hydrogenium - vodík, Ferrum - železo). Odlíšenie izotopov jednotlivého prvku sa vyznačuje horným indexom pred prvkom (napr. 235U, 238U). Výnimku tvorí deutérium (symbol D) a trícium (symbol T). Vznik prvkov Vznik a vývoj vesmíru začína podľa dnes všeobecne uznávanej teórie veľkým treskom. Predpokladá sa, že všetka hmota vesmíru bola obsiahnutá v prajadre obrovskej hustoty a teploty, ktoré explodovalo a hmota bola rovnomerne rozdelená do priestoru. Podľa jedného modelu bola na počiatku hustota vesmíru 10^96 g. cm^-3 a teplota 10^32 K. Priestor vtedy obsahoval elementárne častice, ktoré sa vplyvom priaznivých podmienok začali spojovať. Vznikli jadra deutéria a hélia. Tak sa začal proces tvorenia prvkov. Telesá, u ktorých môžeme určiť relatívne zastúpenie aspoň niektorých prvkov, sú: - Slnko a hviezdy - plynné hmloviny - medzihviezdna hmota - častice kozmického žiarenia - Zem, Mesiac a meteority - iné planéty, asteroidy a kométy slnečnej sústavy Relatívne rozšírenie prvkov klesá približne exponenciálne so vzrastajúcim hmotnostným číslom A až k hodnote A » 100 Medzi Z = 23 až 28, kam patria V, Cr , Mn, Fe, Co a Ni, je výrazné maximum u Fe, ktoré je 103 krát rozšírenejšie, než by sa z obecného priebehu očakávalo. Deutérium, Li, Be a B sú v porovnaní so susednými prvkami H, He, C a N vzácnejšie. Medzi ľahkými jadrami sú rozšírenejšie tie, ktoré majú hmotnostné číslo deliteľné štyrmi, než atómy susedné. Atómy s párnym A sú rozšírenejšie ako atómy s A nepárnym. Atómy ťažkých prvkov majú sklon byť bohatšie na neutróny Maximum s dvoma vrcholmi sa objavuje u A = 80, 90 A = 130, 138 a A = 196, 208 Syntéza prvkov Na objasnenie vzniku a vývoja rôznych typov hviezd a na vysvetlenie relatívneho zastúpenia prvkov boli navrhnuté tieto druhy jadrových reakcií: 1. Exotermické deje, ktoré prebiehajú vo vnútri hviezd a zahrňujú vodíkové, héliové, uhlíkové horenie, a-proces a rovnovážny alebo e-proces. 2. Záchyty neutrónov zahrňujúce s-proces (záchyt pomalých neutrónov) a r-proces (záchyt rýchlych neutrónov). 3. Rôzne ďalšie procesy, medzi ktoré patrí p-proces (záchyt protónov) a štiepenie vo vnútri hviezd, a x-proces, ktorý zahrňuje štiepenie galaktickými kozmickými lúčmi v medzihviezdnom priestore. 1H + 1H → 2H + e+ + ne 2H + 1H → 3He + g 3He + 3He → 4He + 21H Vodíkové horenie 4He + 4He ↔ 8Be 8Be + 4He ↔ 12C* → 12C + \gamma žiarenie 12C + 12C → 24Mg + \gamma žiarenie → 23Na + 1H → 20Ne + 4He Héliové a uhlíkové horenie Iné projekty Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chemický prvok Externé odkazy WebElements Po kliknutí na prvok sa objavia podrobné informácie v nemčine