Vlastivedné múzeum v Olomouci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
Marián 2 (diskusia | príspevky)
študijný študijný
Riadok 16: Riadok 16:


Toto múzeum potom zmenilo postupne svoj názov na:
Toto múzeum potom zmenilo postupne svoj názov na:
* Štúdijný a ľudovýchovný ústav kraja Olomouckého / SLUKO /
* Študijný a ľudovýchovný ústav kraja Olomouckého / SLUKO /
* [[1956]] Krajské vlastivedné múzeum
* [[1956]] Krajské vlastivedné múzeum
* [[1959]] Krajské vlastivedné stredisko
* [[1959]] Krajské vlastivedné stredisko
Riadok 30: Riadok 30:
[[Kláštorný kostol sv. Kláry (Olomouc)|Kláštorný kostol sv. Kláry]], s hlavnou loďou prevyšujúcou polygonálne presbytérium, vysokými sedlovými strechami a vstupom z námestia, stávala na mieste dnešného kostola Veľký sála. Kláštorný komplex bol pôvodne tvorený budovami obklopujúcimi dve nádvoria. Prvý bol obdĺžnikový rajský dvor v susedstve kostola sv. Kláry a druhý malý dvor nepravidelného tvaru na severnej strane komplexu.
[[Kláštorný kostol sv. Kláry (Olomouc)|Kláštorný kostol sv. Kláry]], s hlavnou loďou prevyšujúcou polygonálne presbytérium, vysokými sedlovými strechami a vstupom z námestia, stávala na mieste dnešného kostola Veľký sála. Kláštorný komplex bol pôvodne tvorený budovami obklopujúcimi dve nádvoria. Prvý bol obdĺžnikový rajský dvor v susedstve kostola sv. Kláry a druhý malý dvor nepravidelného tvaru na severnej strane komplexu.


Tieto budovy spolu s jezuitským [[konvikt]]om (dnes Umelecké centrum UP), budovou internátu (dnes ''Vojenský správní archiv'') a kostolom Panny Márie Snežnej tvorila školská budova tzv. [[Jezuitská štvrť v Olomouci|Olomouckú jezuitskú štvrť]]. Po zrušení jezuitského rádu roku [[1773]] bola využívaná c.k. štúdijným fondom, od roku 1879 sa stal vlastníkom objektu vojenský erár. Až roku [[1959]] získalo budovu do svojej správy Vlastivedné múzeum v Olomouci, ktoré do nej umiestnilo múzejné zbierky a časť odborných pracovní.
Tieto budovy spolu s jezuitským [[konvikt]]om (dnes Umelecké centrum UP), budovou internátu (dnes ''Vojenský správní archiv'') a kostolom Panny Márie Snežnej tvorila školská budova tzv. [[Jezuitská štvrť v Olomouci|Olomouckú jezuitskú štvrť]]. Po zrušení jezuitského rádu roku [[1773]] bola využívaná c.k. študijným fondom, od roku 1879 sa stal vlastníkom objektu vojenský erár. Až roku [[1959]] získalo budovu do svojej správy Vlastivedné múzeum v Olomouci, ktoré do nej umiestnilo múzejné zbierky a časť odborných pracovní.


== Expozícia ==
== Expozícia ==

Verzia z 03:01, 21. február 2015

Vlastivedné múzeum v Olomouci, kláštor Klarisiek

Vlastivedné múzeum v Olomouci je múzeum v Olomouckom kraji v Česku.

História

Vlastivedné múzeum v Olomouci vzniklo v roku 1883, kedy bol založený Vlastenecký spolek muzejní, ktorý súčasne zriadil svoje spolkové múzeum, ako prvé české múzeum na Morave.

Hlavnými zakladateľmi múzea, okrem iných bol významný archeológ a antropológ Jindřich Wankel (1821-1897), spisovateľ a vlastivedný pracovník Jan Havelka (1839-1886), sliezsky buditeľ a historik Vincenc Prasek (1843-1912), a tiež vlastenecký kňaz a etnograf Ignát Wurm (1825-1911).

Rokom 1924 došlo v hanáckej metropole na zriadenie Múzea hlavného mesta Olomouca, v ktorom boli zlúčené tri múzeá pôsobiace v Olomouci: Umelecko-priemyselné (založené v roku 1873), Historické múzeum (založené v roku 1879) a Prírodovedné múzeum (založené v roku 1908). Roku 1951 sa Múzeum hlavného mesta Olomouca spojilo s Múzeom Vlastivedného spolku múzejného, ​​a tak vzniklo dnešné Vlastivedné múzeum.

Odbornú činnosť zabezpečujú v súčasnosti dva ústavy:

  • Historický ústav
  • Prírodovedný ústav

Od roku 2004 prebieha v múzeu výučba Univerzity tretieho veku pri Univerzite Palackého v Olomouci.

Toto múzeum potom zmenilo postupne svoj názov na:

  • Študijný a ľudovýchovný ústav kraja Olomouckého / SLUKO /
  • 1956 Krajské vlastivedné múzeum
  • 1959 Krajské vlastivedné stredisko
  • 1960 Vlastivedný ústav v Olomouci
  • 1979 Krajské vlastivedné múzeum v Olomouci
  • 1990 Vlastivedné múzeum v Olomouci

Hlavné budovy

Múzeum disponuje dvoma objektmi pre výstavu

Kláštor klarisiek bol v Olomouci založený v 40. rokoch 13. storočia (podľa povesti Kunhutou zo Žerotína) vedľa špitálu sv. Ducha na Predhradí. Listinou, ktorá bola vložená do základného kameňa pri barokovej prestavbe kláštora bol konvent dostavaný už roku 1250. Prvá písomná zmienka o olomouckom kláštore klarisiek pochádza až z roku 1298 z listiny kráľa Václava II. Kláštor bol pôvodne vybudovaný v štýle rannej gotiky a do vypuknutia husitských vojen minimálne raz prestavaný.

Kláštorný kostol sv. Kláry, s hlavnou loďou prevyšujúcou polygonálne presbytérium, vysokými sedlovými strechami a vstupom z námestia, stávala na mieste dnešného kostola Veľký sála. Kláštorný komplex bol pôvodne tvorený budovami obklopujúcimi dve nádvoria. Prvý bol obdĺžnikový rajský dvor v susedstve kostola sv. Kláry a druhý malý dvor nepravidelného tvaru na severnej strane komplexu.

Tieto budovy spolu s jezuitským konviktom (dnes Umelecké centrum UP), budovou internátu (dnes Vojenský správní archiv) a kostolom Panny Márie Snežnej tvorila školská budova tzv. Olomouckú jezuitskú štvrť. Po zrušení jezuitského rádu roku 1773 bola využívaná c.k. študijným fondom, od roku 1879 sa stal vlastníkom objektu vojenský erár. Až roku 1959 získalo budovu do svojej správy Vlastivedné múzeum v Olomouci, ktoré do nej umiestnilo múzejné zbierky a časť odborných pracovní.

Expozícia

V roku 2012 boli verejnosti sprístupnené novo zrekonštruované expozície - Olomouc - pätnásť storočí mesta a Príroda Olomouckého kraja (dve časti: Geologické pomery a Krajinné prvky od nížin po vysokohorské prostredie), ktorá je doplnená interaktívnymi prvkami, kde si kúsky prírody Olomouckého kraja môžu návštevníci nielen dôkladne prezrieť, ale aj vyskúšať, ohmatať alebo sa do nich započúvať. Interaktívnymi prvkami a použitou technikou ide v súčasnosti o najmodernejšiu prírodovednú expozíciu v Českej republike.

Medzi ďalšími stálymi expozíciami nájdeme v Českej republike úplne ojedinelú "živú" sezónnu expozíciu botanickej podzbierky Vlastivedného múzea (Banka semien ohrozených druhov rastlín) nazvanú Ohrozené druhy rastlín a tri expozície sprístupnené verejnosti od roku 2013 - Olomoucká univerzita / Universitas Olomucensis, Galéria osobností Olomouckého kraja a Príbeh kameňa (expozícia geológie, archeológie a lapidária, umiestnená v pivničných priestoroch bývalej školskej budovy jezuitskej univerzity).

Okrem stálych expozícií si návštevníci môžu pozrieť v priestoroch múzea približne dvadsať krátkodobých výstav ročne.

Celkový zbierkový fond múzea činí v súčasnosti takmer milión položiek.

Architektonický vývoj v regióne dokladá zbierka miestopisné maľby, kresby a grafiky a tiež lapidárium, umiestnené v bývalej krypte kostola Panny Márie Snežnej. V múzejnej knižnici s viac než 70 000 zväzkami sa nachádzajú súbory rukopisov a starých tlačí v počte viac ako 2 000 zväzkov. Súčasťou Vlastivedného múzea v Olomouci je od roku 1965 aj Arborétum Bílá Lhota, národná prírodná pamiatka.

Hlavné zameranie

Stále expozície

  • Olomouc - pätnásť storočí mesta
  • Príroda Olomouckého kraja
  • Ohrozené druhy rastlín
  • Príbeh kameňa
  • Galéria osobností Olomouckého kraja
  • Olomoucká univerzita / Universitas Olomucensis
  • Arborétum Bílá Lhota

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlastivědné muzeum v Olomouci na českej Wikipédii.