Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami
d typografia |
+ref |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
[[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb |
[[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] |
||
⚫ | '''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]], [[Martin (mesto)|Martin]] – † [[21. december]] [[1972]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[prekladateľ]]ka, [[redaktor]]ka, [[spisovateľ]]ka, literárna [[kritik|kritička]] a činovníčka [[Živena (spolok)|Živeny]], neter [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. |
||
== Rodina == |
|||
⚫ | '''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]], [[Martin (mesto)|Martin]] – † [[21. december]] [[1972]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[ |
||
* otec [[Fedor Jesenský (bankár)|Fedor Jesenský]] |
|||
* matka Milina rod. Zvarová |
|||
* brat [[Fedor Jesenský (právnik)|Fedor Jesenský]] |
|||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]], neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. |
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]] ([[ľudová škola]] a [[gymnázium]]), neskôr, v rokoch 1925-1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="BLS">JESENSKÁ, Zora. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]'' IV CH-Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 253-254.</ref> Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.<ref name="LSŽ">''[[Lexikón slovenských žien]]''. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.</ref> Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami.<ref name="BLS"/> Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade [[ruština|ruskej]] ([[Anton Pavlovič Čechov]], [[Michail Šolochov]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]), [[francúzština|francúzskej]], [[angličtina|anglickej]] ([[William Shakespeare]]), [[bulharčina|bulharskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel ''Vojna a mier'' a ''Tichý Don''. |
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade [[ruština|ruskej]] ([[Anton Pavlovič Čechov]], [[Michail Šolochov]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]), [[francúzština|francúzskej]], [[angličtina|anglickej]] ([[William Shakespeare]]), [[bulharčina|bulharskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel ''[[Vojna a mier]]'' a ''[[Tichý Don]]''.<ref name="LSŽ"/> V roku 1967 dostala titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilá umelkyňa]].<ref name="BLS"/> |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
* [[1937]] ''Timrava'' |
|||
⚫ | |||
* [[1949]] ''Bola som v Sovietskom sväze'' |
|||
* [[1952]] ''Cesta do Moskvy'' |
|||
* [[1956]] ''Zvýšit majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry'' |
|||
⚫ | |||
{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}} |
{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1909]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1972]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
||
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] |
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] |
Verzia z 12:28, 22. február 2015
Zora Jesenská | |
slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka | |
Narodenie | 3. máj 1909 Martin, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 21. december 1972 (63 rokov) Bratislava, Slovensko |
Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská prekladateľka, redaktorka, spisovateľka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.
Rodina
- otec Fedor Jesenský
- matka Milina rod. Zvarová
- brat Fedor Jesenský
Životopis
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v Martine (ľudová škola a gymnázium), neskôr, v rokoch 1925-1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.[1] Od roku 1935 pracovala v Martine ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka Matice slovenskej. V rokoch 1949 – 1950 viedla semináre v Bratislave, v rokoch 1952 – 1956 bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.[2] Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami.[1] Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. Jej manžel bol Ján Rozner.
Tvorba
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (Anton Pavlovič Čechov, Michail Šolochov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij), francúzskej, anglickej (William Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don.[2] V roku 1967 dostala titul zaslúžilá umelkyňa.[1]
Referencie
- ↑ a b c JESENSKÁ, Zora. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH-Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 253-254.
- ↑ a b Lexikón slovenských žien. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111.