Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami
kategórie |
typo, replaced: Popis → Opis, 1947-1950 → 1947 – 1950 (6), - → – (8), štúdijn → študijn |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|Miesto úmrtia = [[Rím]] |
|Miesto úmrtia = [[Rím]] |
||
}} |
}} |
||
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice]] |
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice]] – † [[16. apríl]] [[2009]], [[Rím]], pochovaný je na miestnom cintoríne v [[Šelpice|Šelpiciach]]) bol slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho [[ |
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho [[noviciát]]u v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947 – 1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v r. 1950 zastihla tzv. [[Akcia K]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov však prekročil 1. septembra hranice Československa a dostal sa do [[Turín]]a, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951 – 1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza. |
||
V r. 1955 |
V r. 1955 – 1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v [[Chirba Kumrán|Kumráne]] a [[Jericho|Jerichu]]. Po ukončení biblických štúdií bol v r. 1957 – 1967 profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako [[kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University. |
||
Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov. |
Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov. |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
V roku 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska <ref>[http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090416013 Zomrel profesor Jozef Heriban]</ref>, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exegézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového ''[[Príručný lexikón biblických vied|Príručného lexikónu biblických vied]]'' z r. 1992, jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce. |
V roku 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska <ref>[http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090416013 Zomrel profesor Jozef Heriban]</ref>, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exegézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového ''[[Príručný lexikón biblických vied|Príručného lexikónu biblických vied]]'' z r. 1992, jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce. |
||
V roku 1989 bol v [[Dublin |
V roku 1989 bol v [[Dublin]]e zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na [[Nový zákon]]. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina). |
||
== Vedecký prínos == |
== Vedecký prínos == |
||
Riadok 26: | Riadok 26: | ||
== Ocenenia == |
== Ocenenia == |
||
* 30. júla 1969 |
* 30. júla 1969 – Udelenie čestného štátneho občianstva [[Rakúsko|Rakúskej republiky]] |
||
* 1989 |
* 1989 – riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, [[Dublin]] |
||
* riadny člen Associazione Biblica Italiana, [[Rím]] |
* riadny člen Associazione Biblica Italiana, [[Rím]] |
||
* 24. mája 1995 |
* 24. mája 1995 – zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím |
||
* 2001 |
* 2001 – Medaglia d’argento dell’Università |
||
* 1. januára 2005 |
* 1. januára 2005 – [[Pribinov kríž]] III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky |
||
* 12. decembra 2005 |
* 12. decembra 2005 – Doctor honoris causa [[Trnavská univerzita|Trnavskej univerzity]] v Trnave <ref>[http://www.sme.sk/c/4393498/v-rime-zomrel-znamy-biblista-jozef-heriban.html V Ríme zomrel známy biblista Jozef Heriban]</ref> |
||
* 5. marca 2006 |
* 5. marca 2006 – čestný občan mesta Trnava |
||
== Výber z publikačnej činnosti == |
== Výber z publikačnej činnosti == |
Verzia z 12:50, 27. február 2015
Jozef Heriban | |
slovenský saleziánsky kňaz a biblista | |
Narodenie | 7. máj 1925 Šelpice pri Trnave |
---|---|
Úmrtie | 16. apríl 2009 (83 rokov) Rím |
Prof. ThDr. Jozef Heriban SDB, Dr.h.c. (* 7. máj 1925, Šelpice – † 16. apríl 2009, Rím, pochovaný je na miestnom cintoríne v Šelpiciach) bol slovenský saleziánsky kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.
Životopis
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947 – 1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v r. 1950 zastihla tzv. Akcia K, zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov však prekročil 1. septembra hranice Československa a dostal sa do Turína, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951 – 1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti mariológie. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.
V r. 1955 – 1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v Kumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií bol v r. 1957 – 1967 profesorom biblických vied v Tokiu, zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako docent novozákonnej exegézy na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women´s University.
Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v Osake, popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.
V roku 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska [1], začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exegézu a novozákonný grécky jazyk. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma vydanú v r. 1986 v SÚSCM, v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového Príručného lexikónu biblických vied z r. 1992, jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy Tobiáš a Júdit; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.
V roku 1989 bol v Dubline zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na Nový zákon. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).
Vedecký prínos
Vďaka jeho dielu v oblasti biblistiky sa slovenská biblická veda dostala na medzinárodnú úroveň. Príručný lexikón biblických vied je prekladaný zo slovenčiny do svetových jazykov.
Ocenenia
- 30. júla 1969 – Udelenie čestného štátneho občianstva Rakúskej republiky
- 1989 – riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin
- riadny člen Associazione Biblica Italiana, Rím
- 24. mája 1995 – zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím
- 2001 – Medaglia d’argento dell’Università
- 1. januára 2005 – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky
- 12. decembra 2005 – Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave [2]
- 5. marca 2006 – čestný občan mesta Trnava
Výber z publikačnej činnosti
- Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda. Fukyô, 1963. (článok v japončine)
- Príprava na budúcnosť: problémy mladosti. Tokio, 1972. (monografia v japončine)
- Kto je Ježiš z Nazareta? Seikô, 1973. (článok v japončine)
- Pavlove listy; Katolícke listy; Úvod do gréčtiny Nového zákona; Novozákonná gréčtina (skriptá pre poslucháčov Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme, kde začal prednášať od roku 1979)
- Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“. Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983. (monografia v taliančine)
- Hymnológia v apoštolských listoch. 1987. (skriptá v taliančine)
- Apoštol Pavol v službe evanjelia. Bratislava, 1995. Monografia.
- L’evangelizzare (Evanjelizovať). Rím, 1996. Štúdia.
- Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia. Trnava, 1996. Štúdia.
- Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Turčiansky Svätý Martin, 1997.