Staroseverčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Opravil som preklep v slove "viningského" na "vikingského" |
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
||
Riadok 26: | Riadok 26: | ||
[[Kategória:Germánske jazyky]] |
[[Kategória:Germánske jazyky]] |
||
{{Link FA|es}} |
|||
{{Link GA|ca}} |
Verzia z 13:08, 7. marec 2015
Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok vikingského obdobia) až 1400.
V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.
Rozšírenie
Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.