Masaccio: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
na to
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Riadok 43: Riadok 43:
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Renesanční maliari]]
[[Kategória:Renesanční maliari]]
{{Link GA|es}}

Verzia z 15:13, 7. marec 2015

Masaccio
Umelcov autoportrét na freske Vzkriesenie Teofylovho syna, 1426 - 1427, kaplnka Brancacci, Bazilika Santa Maria del Carmine, Florencia
Umelcov autoportrét na freske Vzkriesenie Teofylovho syna, 1426 - 1427, kaplnka Brancacci, Bazilika Santa Maria del Carmine, Florencia
Narodenie21. december 1401
San Giovanni Valdarmo, Taliansko
Úmrtie1428
Rím, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Masaccio

Tommaso di Giovanni di Simone Guidi, zvaný Masaccio (* 21. december 1401, San Giovanni Valdarmo, Taliansko - † jeseň 1428, Rím) bol taliansky maliar považovaný za zakladateľa renesančného maliarstva.

Veľká trojka ranej talianskej renesancie

Roku 1418 sa Masaccio prisťahoval do Florencie a zoznámil sa tu so sochárom Donatellom a architektom Filippom Bruneleschim. O generáciu starší, skúsení umelci ocenili nadanie mladého maliara a snažili sa jeho talent ďalej rozvíjať. Bruneleschi uviedol Masaccia do základov architektúry a zoznámil ho s pravidlami lineárnej perspektívy, ktorú objavil na základe štúdia antických autorov Eukleida a Ptolemaia. Donatello zasvätil Masaccia do sochárskeho umenia a zoznámil ho s anatómiou, ktorú študoval ako jeden z prvých renesančných umelcov. Takto získané poznatky aplikoval Masaccio pri svojej maliarskej tvorbe (pozri napríklad perspektívu na freske Svätá Trojica)

Neskôr boli Bruneleschi, Donatello a Masaccio označení za veľkú trojku florentskej renesancie.

Kaplnka Brancacci

Najslávnejším Massaciovym dielom sú nepochybne fresky v kaplnke Brancacci vo florentskej karmelitánskej Bazilike Santa Maria del Carmine, zachytávajúce udalosti zo života svätého Petra. Pôvodne boli zadané maliarovi Masolinovi, ktorý si prácu rozdelil s mladším, ale nadanejším Masacciom. Každý realizoval desať malieb. Masolino maľoval horné partie, Masaccio dolné, na niektorých výjavoch sa podieľali dohromady, takže sa ich autorstvo nedá presne rozlíšiť. I keď sa Masaccio spočiatku podieľal na prácach rovnakým dielom, najneskôr od roku 1425 pokračoval sám, pretože Masolino vtedy opustil mesto. Vzhľadom na to, že Masaccio počas prác umrel (za záhadných okolností vo veku púhych dvadsaťšesť rokov), o definitívne dokončenie malieb sa postaral až takmer o šesťdesiat rokov (v rokoch 1481 - 1482) Filippino Lippi.

Masaccio zavrhol gotickú tradíciu maliarstva a považoval sa za následovníka Giotta, ktorý už pred sto rokmi vyhlasoval, že umenie musí venovať viac pozornosti reálnemu svetu. Jeho novátorské metódy študovali snáď všetci neskorší významní florentskí umelci. V kaplnke Brancacci hľadali inšpiráciu napríklad Fra Angelico alebo Michelangelo Buonarroti pre Sixtínsku kaplnku.

Výber z diela

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Masaccio

Zdroje

  • Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
  • R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6