B-lymfocyt: Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
d wikilinky |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''B-lymfocyt''' (B lymfocyt, B bunka; BC, z angl. '''B'''-'''c'''ell) je typ leukocytu ([[biela krvinka|bielej krvinky]]), konkrétnejšie [[lymfocyt]]u, ktorý je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej [[imunita|imunity]]. Vyvíjajú sa v [[kostná dreň|kostnej dreni]] a ich hlavnou úlohou je tvora [[protilátka|protilátok]]. Ich hlavným znakom je povrchový B-bunkový receptor (BCR, z angl. '''B''' -'''c'''ell '''r'''eceptor) <ref name=Horejsi>{{Citácia knihy | priezvisko = Hořejší | meno = Václav a kol | titul = Základy imunologie | vydavateľ = TRITON | miesto = Praha | rok = 2013 | vydanie = 5 | isbn = 978-80-7387-713-2 | jazyk = česky }}</ref>. |
'''B-lymfocyt''' (B lymfocyt, B bunka; BC, z angl. '''B'''-'''c'''ell) je typ leukocytu ([[biela krvinka|bielej krvinky]]), konkrétnejšie [[lymfocyt]]u, ktorý je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej [[imunita (biológia)|imunity]]. Vyvíjajú sa v [[kostná dreň|kostnej dreni]] a ich hlavnou úlohou je tvora [[protilátka|protilátok]]. Ich hlavným znakom je povrchový B-bunkový receptor (BCR, z angl. '''B''' -'''c'''ell '''r'''eceptor) <ref name=Horejsi>{{Citácia knihy | priezvisko = Hořejší | meno = Václav a kol | titul = Základy imunologie | vydavateľ = TRITON | miesto = Praha | rok = 2013 | vydanie = 5 | isbn = 978-80-7387-713-2 | jazyk = česky }}</ref>. |
||
== B-bunkový receptor == |
== B-bunkový receptor == |
||
Verzia z 09:27, 16. marec 2015
B-lymfocyt (B lymfocyt, B bunka; BC, z angl. B-cell) je typ leukocytu (bielej krvinky), konkrétnejšie lymfocytu, ktorý je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej imunity. Vyvíjajú sa v kostnej dreni a ich hlavnou úlohou je tvora protilátok. Ich hlavným znakom je povrchový B-bunkový receptor (BCR, z angl. B -cell receptor) [1].
B-bunkový receptor
Komplex BCR sa skladá z povrchového imunoglobulínu a asociovaných signalizačných molekúl. Povrchový imunoglobulín sa skladá z dvoch ťažkých (H) a dvoch ľahkých (L) reťazcov a od imunoglobulínu rozpustného (protilátky) sa odlišuje C-koncovou transmembránovou časťou ťažkých reťazcov. Povrchové imunogloubulíny najčastejšie patria do tried IgM a IgD. Sú s nimi asociované dva transmembránové proteíny Igα (CD79α) a Igβ (CD79β), ktoré môžu byť nekovalentne spojené s cytoplazmatickými proteín-tyrozín kinázami skupiny Src. Signálna dráha sa spúšťa po prekrížení BCR, ktoré nastane, ak dva komplexy BCR naviažu rovnaký antigén. Signál sprostredkovaný BCR je často zosilnený receptorom CD21 (CR2), ktorý sa viaže na degradačný produkt komplementovej kaskády C3dg. Po prijatí signálu sa B-lymfocyty delia a diferencujú a menia sa na efektorové plazmatické bunky [1].
Imunologická tolerancia
Pred opustením kostnej drene sú nezrelé B-lymfocyty testované na autoreaktivitu. Klony, ktorých BCR rozoznáva telu vlastné štruktúry, sú eliminované apoptózou, prípadne dostanú "druhú šancu" vďaka expresii génu aktivujúceho rekombináciu (RAG, z angl. recombination activating gene), ktorý spôsobuje mutácie v ľahkých reťazcoch povrchového imunoglobulínu [1].
Tvorba protilátok
Každý zrelý B-lymfocyt konštitutívne tvorí protilátky typu IgM, príp. IgD, ich afinita k antigénom je však slabá. Zvýšená produkcia protilátok môže byť vyvolaná buď nezávisle na pomoci od T-lymfocytov, kedy je B-lymfocyt aktivovaný stimuláciou jeho prirodzených imunitných receptorov (napr. TLR, z angl. toll-like receptors), alebo vďaka pomoci tzv. pomocných T-lymfocytov, ktoré vyvolajú putovanie B buniek do sekundárnych lymfatických orgánov, ich afinitnú maturáciu a produkciu milión krát účinnejších protilátok [1].
Referencie
- ↑ a b c d HOŘEJŠÍ, Václav a kol. Základy imunologie. 5. vyd. Praha : TRITON, 2013. ISBN 978-80-7387-713-2. (česky)