Oplodnenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
strojový preklad |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Oplodnenie''' je: |
|||
'''Oplodnenie''' (tiež oplodnenia alebo fertilizácia) je splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét) v zygoty za účelom sformovania nového organizmu. U živočíchov tento proces zahŕňa fúziu spermie s vajíčkom, čo vedie k vzniku zygoty a jej následnému vývoju v embryo a plod. Podľa živočíšneho druhu môže oplodnenie prebehnúť vnútri tela samice (vnútorné oplodnenie) alebo mimo nich (vonkajšie oplodnenie). |
|||
# štádium [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavného rozmnožovania]] [[rastlina|rastlín]], ktoré nastáva po [[opelenie|opelení]]; |
|||
# splynutie [[samec|samčej]] [[pohlavná bunka|pohlavnej bunky]] ([[spermia]]) so [[samica|samičou]] pohlavnou bunkou ([[vajíčko (bunka)|vajíčko]]) u [[živočích]]ov (rozmnožovanie živočíchov). |
|||
== Iné projekty == |
|||
<nowiki> </nowiki>Celý proces vývoja nových jedincov sa nazýva rozmnožovanie |
|||
{{projekt|q=Oplodnenie}} |
|||
== '''Oplodnenie u cicav''' == |
|||
U všetkých cicavcov dochádza k vnútornému oplodneniu prostredníctvom pohlavného styku. Ten prebieha tak, že dôjde k spojeniu pohlavných orgánov samca a samice. |
|||
Samčie vonkajšie pohlavný orgán (penis) je vložený do otvoru vagíny a tu dochádza k výronu semena (ejakulácia ejakulátu). V semene (ejakuláte) je okrem iného obsiahnuté značné množstvo spermií, ktoré vyrazia smerom do vajcovodu. K nasmerovanie spermií slúžia sťahy vajcovodov, ktoré nasávajú tekutinu |
|||
(vrátane ejakulátu), ale napomáha tomu tiež protipohyb časti riasiniek |
|||
vo vajíčkovode v čase okolo ovulácie. Spermie u väčšiny druhov sú zachytené v oviduktálním rezervoáru. Po určitej dobe strávenej v samičím reprodukčnom trakte spermie kapacitují (stanú sa schopnými oplodniť vajíčko). Cesta |
|||
<nowiki> </nowiki>k vajíčku je veľmi obtiažna, drvivá väčšina spermií k nemu vôbec |
|||
nedorazí a "zomrie" cestou (predpokladá sa, že tu odpadne väčšina |
|||
defektných spermií). Kapacitované spermia nachádzajú vajíčko pomocou termotaxe (vajíčko |
|||
tvorí tepelný gradient pri svojom zostupe vajcovodom) a chemotaxie |
|||
(vajíčko produkuje látky, ktoré spermiu navigujú). |
|||
Po |
|||
<nowiki> </nowiki>nájdení vajíčka spermie musia u väčšiny druhov preniknúť obalom |
|||
granulózy buniek (cumulus oophorus) a dostať sa ku glykoproteinovému |
|||
obalu vajíčka - zoně pellucida. Kontakt |
|||
<nowiki> </nowiki>sa zónou pellucida je signálom pre akrozomální reakciu (exocytózu |
|||
špecializované organely spermie - akrozómy, ktorý obsahuje rôzne lytické |
|||
<nowiki> </nowiki>enzýmy). Enzýmy |
|||
<nowiki> </nowiki>uvoľnené pri akrozomální reakcii rozštiepať otvor do zony pellucida a |
|||
spermia môže pomocou pohybov bičíka preniknúť až k plazmatickej membráne |
|||
<nowiki> </nowiki>vajíčka (oolema). Často sa uvádza, že spermie pri oplodnení odhadzujú bičík a dovnútra preniká len hlavička, toto je však iba výnimka; u väčšiny živočíchov preniká dovnútra celá spermie. [1] Po prieniku spermie dovnútra vajíčka dochádza k ich fúzii (splynutie). Fúzie |
|||
<nowiki> </nowiki>prvý spermie vyvolá exocytózu kortikálnych granúl vajíčka, ktoré |
|||
obsahujú enzýmy modifikujúce (zesíťující) glykoproteíny zony pellucida a |
|||
<nowiki> </nowiki>jej odtrhnutie od plazmatickej membrány - tým sa zamedzí v prenikaniu |
|||
ďalších spermií. Oplodnením vajíčka vzniká diploidný bunka - zygota. Ak sa vajíčko po úspešnej oplodnovaní zahniezdi v maternici, samica sa označuje ako gravidné (tiež gravidné, u človeka tehotná). |
|||
== '''Oplodnenie u rastlín''' == |
|||
Pre |
|||
<nowiki> </nowiki>rastliny je síce veľmi významné aj nepohlavné rozmnožovanie |
|||
prebiehajúce za pomoci vegetatívnych orgánov (popr. Delením buniek u |
|||
jednobunkových), ktoré je dostačujúce na to, aby sa rastlina mohla šíriť |
|||
<nowiki> </nowiki>(závisí však od druhu). Napriek |
|||
<nowiki> </nowiki>tomu aj u rastlín má pohlavného rozmnožovania a oplodnenie zásadný |
|||
význam, pretože umožňuje vznik rastliny sa úplne novo nakombinované |
|||
genetickou informáciou. Počas pohlavného rozmnožovania dochádza k splynutiu samičie a samčie pohlavné bunky. To vedie k vývoju zárodku nové rastliny. Proces však inak prebieha u semenných rastlín inak u výtrusných |
|||
rastlín zostávajúcich v skupine vyššie rastliny a inak u nižších |
|||
rastlín. |
|||
U všetkých vyšších rastlín sa striedajú tzv. Pohlavné a nepohlavné generácie (gametofyt a Sporofyt). U |
|||
<nowiki> </nowiki>semenných rastlín však toto rozlíšenie nie je pre praktické účely |
|||
príliš významné, lebo gametofyt sú u nich len ich generatívne orgány, |
|||
ktoré sú na zvyšku rastliny prisadnuté a na nej závislé. Významné je toto členenie pre pochopenie oplodnenie u rastlín výtrusných. |
|||
Semenné rastliny, všetky rastliny, ktoré kvitnú a tvoria semená |
|||
Kvet lekna bieleho je rastlinný orgán pripravený k reprodukcii |
|||
Včela na kvetoch sadbový, zaisťuje prenos peľu. |
|||
U semenných rastlín je pohlavný bunkou tzv. Vaječná bunka, ktorá sídli vo vajíčku (vajíčko je u rastlín viacbunkové útvar). Samčie pohlavné bunkou sú spermatická bunky, ktoré sú vždy dve vnútri |
|||
peľovej lack, vyrastajúce z peľového zrna, ktoré musia byť pred tým |
|||
prepravený na bliznu. |
|||
Prerastaniu peľovej lack |
|||
Po opelení, čo je prenesenie peľu z peľnice na povrch blizny (horná |
|||
časť samičieho orgánu, nazývaného piestik), sa peľové zrná (jeho obsah) |
|||
snaží dostať do vajíčka tým, že si vytvára peľovú Lack. |
|||
Peľová Lack musí prerásť skrz celú dĺžku sťažne, ktorá sa nachádza v piestika medzi bliznou a semenníkom. Nakoniec preniká otvorom klovým k zárodečnému vaku. Jedna |
|||
<nowiki> </nowiki>zo spermatických buniek oplodní vaječnú bunku, ktorá sa tým mení v |
|||
diploidný zygoty, druhá oplodní diploidné centrálne bunku zárodočného |
|||
vaku a vznikne základ triploidního živného pletiva zárodku, endospermu. Endosperm je využívaný ako zdroj živín pri klíčení alebo sa spotreboval už pri vývoji zárodku. Jeho vyživovaciu funkciu potom môžu prevziať maternice, napr. U bôbovitých rastlín. U krytosemenných rastlín vzniká živnej pletivo až po oplodnení, u nahosemenných nezávisle na ňom. Vzniká plod. |
|||
Táto |
|||
<nowiki> </nowiki>zdanlivo zbytočná práca, ktorú peľová lack musí vykonať, nie je |
|||
samoúčelná, ale funguje ako spoľahlivý biologický filter, ktorý |
|||
zaručuje, že vajíčko nebude opelenie peľom iného druhu rastliny a |
|||
niekedy naopak chráni aj pred oplodnením príliš príbuzným jedincom |
|||
(inkompatibilita). Táto selekcia funguje už na povrchu blizny a jej podstatou je, že žiaduce peľ si musí s bliznou a piestik "chemicky rozumieť". Je možné zhrnúť, že nie každé peľovej zrno, ktoré sa prilepia na bliznu, môže vytvoriť peľovú Lack. |
|||
Vzhľadom |
|||
<nowiki> </nowiki>k obtiažnosti procesu, lack nerastie jednoducho priamo, ale prerastá |
|||
čnelky blízko jej pokožky vlnivým pohybom a nakoniec sa stáča k spodku |
|||
semenníku, potom blízko lôžka prechádza obal vajíčka a dosiahne vnútri |
|||
vaječnej bunky. Vďaka rastu peľovej lack dôjde k spojeniu spermatická bunky s bunkou vaječnou. |
|||
Vývoj plodu po oplodnení |
|||
Po oplodnení sa začne semenník zväčšovať a vzniká z neho plod (napr. Všetky ovocia). |
|||
U mnohosemenného ovocie je nutné viac peľových zŕn, pretože s každým vajíčkom sa musí spojiť jedno. Proces možno ľahko demonštrovať u kukurice siatej. Peľ |
|||
<nowiki> </nowiki>zo samčích kvetov napáda na lepkavú vonkajšiu časť tzv. Hodvábu (vlákna |
|||
<nowiki> </nowiki>vyčnievajúcej z šúľky samičích kvetov), potom peľovej lack rastú dole |
|||
<nowiki> </nowiki>hodvábom dovnútra až k vajíčku. Vysušené |
|||
<nowiki> </nowiki>hodváb zostane v šupke klasu počas dozrievania semien, preto ak šupku |
|||
odstránite opatrne, je možné prezrieť si štruktúru kvetu. Vývoj dužiny ovocia je úmerný podielu oplodnených vajíčok. Napr. vodný melón vyžaduje asi 1000 peľových zrniek dodaných a pravidelne |
|||
rozložených na 3 laloky blizny, k tomu aby vývoj plodu mohol byť |
|||
normálne, a to v počte semien, veľkosti i tvaru plodu. |
|||
Rastliny so spórami |
|||
Sporangium |
|||
Striedanie Sporofyt a gametofyt |
|||
Tvorba pohlavných a nepohlavných spor. |
|||
Nižšie rastliny |
|||
Pre nižšie rastliny je skôr veľmi významné nepohlavné rozmnožovanie. Ich |
|||
<nowiki> </nowiki>prípadné pohlavné rozmnožovanie býva často veľmi komplikované a |
|||
navzájom medzi druhmi (a väčšími taxóny) veľmi rozdielne (Izogamia, |
|||
anizogamie, oogamie.). Pohlavným |
|||
<nowiki> </nowiki>rozmnožovaním môže byť ako fúzie identických buniek (isogamie) tak aj |
|||
oplodnenie väčšie nepohyblivé bunky (samičie) menšie pohyblivou bunkou |
|||
(samčie) (oogamie).{{projekt|q=Oplodnenie}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 17:53, 21. marec 2015
Oplodnenie je:
- štádium pohlavného rozmnožovania rastlín, ktoré nastáva po opelení;
- splynutie samčej pohlavnej bunky (spermia) so samičou pohlavnou bunkou (vajíčko) u živočíchov (rozmnožovanie živočíchov).
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Oplodnenie
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oplodnenie
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.