Dolnolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Externé odkazy: Link "Kurs serskeje rěce"
pridan odkaz na slovnik
Riadok 52: Riadok 52:
* [http://www.luzice.cz/ Společnost přátel Lužice]
* [http://www.luzice.cz/ Společnost přátel Lužice]
* [http://www.serbski-institut.de/ Serbski institut]
* [http://www.serbski-institut.de/ Serbski institut]
* [http://slovnik.vancl.eu/indexDLS2.php Česko-dolnosrbský slovník]
* [http://gcjm.dyndns.org/adnw/englisch/frame_e.htm German - Lower Sorbian online dictionary]
* [http://www.uoc.edu/euromosaic/web/document/sorab/an/i1/i1.html Euromosaic information page]
* [http://www.uoc.edu/euromosaic/web/document/sorab/an/i1/i1.html Euromosaic information page]
* [http://enricu.wordpress.com/webova-kavarna/kurs-serbskeje-rece-kurz-luzicke-srbstiny/kurs-serskeje-rece-blun/ Kurs serskeje rěce / Bluń], lužickosrbské dialógy z učebnice ''Curs practic de limba sorabă'' '''v nárečí strednej Lužice (''zapadna Grodkowska narěč'')'''
* [http://enricu.wordpress.com/webova-kavarna/kurs-serbskeje-rece-kurz-luzicke-srbstiny/kurs-serskeje-rece-blun/ Kurs serskeje rěce / Bluń], lužickosrbské dialógy z učebnice ''Curs practic de limba sorabă'' '''v nárečí strednej Lužice (''zapadna Grodkowska narěč'')'''

Verzia z 15:55, 23. marec 2015

Dolnolužická srbčina
(Dolnoserbska rěc)
ŠtátyDolná Lužica v Brandenbursku v Nemecku
RegiónZápadná Európa
Počet hovoriacich14 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykmenšinový v Brandenbursku
Jazykové kódy
ISO 639-2dsb
ISO 639-3dsb
Wikipédia
Pomenovanieneexistuje
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Dolnolužická srbčina alebo dolná lužická srbčina je z obidvoch vymierajúcich lužických jazykov horšie zachovaná čo do znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a čo do kultúrneho zázemia. Oblasť jej rozšírenia, Dolná Lužica, leží severne od českých hraníc s Nemeckom.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1574, k národnému obrodeniu v Dolnej Lužici došlo až koncom 19. storočia. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa mu deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum dolnolužickej kultúry sa považuje mesto Chotebuz (Chośebuz, Cottbus).

Malá komunita lužických emigrantov si tiež zachováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny a angličtiny.

Charakteristika

Od hornolužičtiny sa odlišuje okrem iného aj zachovávaním G a zmenou R na Š po hláskách P, T, K (tráva = tšawa), ďalej zmenou C na Č (čas = cas).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba je nemčinou ovplyvnená ešte viac ako hornolužická srbčina.

Abeceda a výslovnosť

Dolnolužická abeceda sa líši od hornolužickej a je nasledovná:

veľké: A B C Č Ć D E Ě F G H CH I J K Ł L M N Ń O P R Ŕ S Š Ś T U W Y Z Ž Ź
malé: a b c č ć d e ě f g h ch i j k ł l m n ń o p r ŕ s š ś t u w y z ž ź

Externé odkazy