Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
d →Život |
d externé odkazy, wikilinky, kategórie |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Portrét = Malár Augustín.jpg| |
Portrét = Malár Augustín.jpg| |
||
Veľkosť obrázka = | |
Veľkosť obrázka = | |
||
Popis = |
Popis = slovenský generál, veliteľ východoslovenského armádneho zboru | |
||
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] | |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] | |
||
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] | |
Miesto narodenia = [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] | |
||
Dátum úmrtia = [[28. február]] [[1945]] | |
Dátum úmrtia = [[28. február]] [[1945]] | |
||
Miesto úmrtia = ? [[ |
Miesto úmrtia = ? [[Nemecko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † |
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], [[Sankt Oswald bei Freistadt|Reitern]], [[Rakúsko]] – † 28. február [[1945]] ?, [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenského armádneho zboru. |
||
== |
== Životopis == |
||
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]] sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským [[generál]]om a mal veľkú popularitu v armáde. |
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]] sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským [[generál]]om a mal veľkú popularitu v armáde. |
||
| Riadok 47: | Riadok 47: | ||
{{Referencie}} |
{{Referencie}} |
||
== Externé odkazy == |
|||
| ⚫ | |||
* [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59019 Osobnosti.sk] |
|||
| ⚫ | |||
[[Kategória:Narodenia 18. júla]] |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1894]] |
[[Kategória:Narodenia v 1894]] |
||
[[Kategória:Úmrtia v 1945]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1945]] |
||
Verzia z 09:32, 10. apríl 2015
| Augustín Malár | |
 slovenský generál, veliteľ východoslovenského armádneho zboru | |
| Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1945 ? Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945 ?, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
Životopis
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianove Vojenské ústredie.[1]
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.
Bol odvlečený do Nemecka, kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.[2]
Referencie
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 136-147.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 296.