Nárečie: Rozdiel medzi revíziami
d treba citáciu |
d +ref |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
== Nárečie vs. dialekt == |
== Nárečie vs. dialekt == |
||
Niektorí autori rozlišujú dialekt a nárečie, pričom dialekt predstavuje zoskupenie nárečí, teda územne väčšiu jednotku ako nárečie. Napr. Viliam Mruškovič v knihe ''[[Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia]]'' rozlišuje (od najväčšieho po najmenšie) v niektorých prípadoch: ''skupina dialektov / dialektová zóna - dialekt - skupina nárečí - nárečia - nárečie''. Napríklad pre [[slovenčina|slovenčinu]] uvádza: ''stredoslovenský dialekt - severná skupina nárečí (stredoslovenského dialektu) - liptovské nárečia - západoliptovské nárečie''. |
Niektorí autori rozlišujú dialekt a nárečie, pričom dialekt predstavuje zoskupenie nárečí, teda územne väčšiu jednotku ako nárečie. Napr. Viliam Mruškovič v knihe ''[[Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia]]'' rozlišuje (od najväčšieho po najmenšie) v niektorých prípadoch: ''skupina dialektov / dialektová zóna - dialekt - skupina nárečí - nárečia - nárečie''. Napríklad pre [[slovenčina|slovenčinu]] uvádza: ''stredoslovenský dialekt - severná skupina nárečí (stredoslovenského dialektu) - liptovské nárečia - západoliptovské nárečie''.<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Mruškovič |
|||
| meno = Viliam |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia |
|||
| odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia |
|||
| vydanie = |
|||
| vydavateľ = Matica slovenská |
|||
| miesto = Martin |
|||
| rok = 2008 |
|||
| isbn = 978-80-7090-858-7 |
|||
| počet strán = 517 |
|||
| strany = 51 |
|||
}}</ref> |
|||
== Nárečie v širšom zmysle == |
== Nárečie v širšom zmysle == |
||
Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Preto sa hovorí napr. aj o [[sociolekt|sociálnych nárečiach]]. |
Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Preto sa hovorí napr. aj o [[sociolekt|sociálnych nárečiach]]. |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 10:04, 12. apríl 2015
Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti.
Je to územný (zemepisný) variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom (napr. stredoslovenské nárečie, východoslovenské nárečie, západoslovenské nárečie), tvoriaci komplexnú lingvistickú, historickú a sociologickú kategóriu. Metodické preferovanie jednotlivých znakov týchto kategórií sa odráža v rozličných definíciách a hodnoteniach nárečia. Pri formulovaní téz o funkčne vymedzenej platnosti nárečia sa uplatňuje najmä sociologický aspekt.
Miestne (územné, oblastné, teritoriálne) nárečie má hovorený charakter; v rečových prejavoch prevažuje dialóg. V súčasnosti nárečia neplnia všetky sociálne funkcie, ktoré náležia plnohodnotnému jazykovému útvaru. Zo štyroch základných jazykovo-komunikačných činností (reč, písanie, počúvanie, hovorenie) sa v nich primárne uplatňuje iba prvá a tretia. Kognitívne funkcie definitívne prevzal jazykový útvar s vyššou prestížou, a to spisovný jazyk; zanedbateľné nie sú ani vplyvy jeho neštruktúrnych foriem.
Diachrónnym a synchrónnym štúdiom nárečí sa zaoberá dialektológia.
Nárečie vs. dialekt
Niektorí autori rozlišujú dialekt a nárečie, pričom dialekt predstavuje zoskupenie nárečí, teda územne väčšiu jednotku ako nárečie. Napr. Viliam Mruškovič v knihe Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia rozlišuje (od najväčšieho po najmenšie) v niektorých prípadoch: skupina dialektov / dialektová zóna - dialekt - skupina nárečí - nárečia - nárečie. Napríklad pre slovenčinu uvádza: stredoslovenský dialekt - severná skupina nárečí (stredoslovenského dialektu) - liptovské nárečia - západoliptovské nárečie.[1]
Nárečie v širšom zmysle
Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.
Referencie
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.