Franz Anton Hillebrandt

Franz Anton Hillebrandt
rakúsky barokový staviteľ a architekt
Narodenie	2. apríl 1719 Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	25. január 1797 (77 rokov) Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Commons	Franz Anton Hillebrandt
Biografický portál

Franz Anton Hillebrandt (aj Hillebrand) (* 2. apríl 1719, Viedeň - † 25. január 1797, Viedeň) bol rakúsky barokový architekt a staviteľ, činný aj na území dnešného Slovenska. Jeho krstným otcom bol Anton Erhard Martinelli, známy viedenský staviteľ.

Život

Používal aj meno Franz de Paula von Hillebrandt, krstený Franz Anton Georg. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, kde bol aj 3. januára 1734 prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po Nizozemsku a Nemecku.

V rokoch 1739 - 1740 pracoval u kniežaťa Schönborna vo Würzburgu s popredným barokovým architektom Johannom Balthasarom Neumannom, kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku 1742 budoval v Ravensburgu opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa Jeana Nicolasa Jadota zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.

Jedným z Hillebrandtových diel je prestavba cisárskej rezidencie Hofburgu vo Viedni

V Budaváre (Budín) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v Bratislave navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Oradei (Veľkom Varadíne) dokončil v roku 1751 stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.

Keď v roku 1757 zomrel Giovanni Battista Martinelli (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého Nikolausa Pacassiho, bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského Hofburgu. Od roku 1757 až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali takmer všetky štátne stavby v Uhorsku.

Stavby na Slovensku

Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba Bratislavského hradu (1761 - 1768) pre nového uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, zaťa kráľovnej Márie Terézie. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali palác Terezianum, pristavený k východnej strane kráľovského paláca (vyhorel v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (po zrušení miestodržiteľského úradu boli prevezené do Viedne, kde sa stali základom dnešnej galérie Albertina, jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).

Jednou z Hillebrandtových prác je prestavba letného arcibiskupského paláca v Bratislave v rokoch 1761 - 1765

Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku 1769 vypracoval plány oratória v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Ďalej sa podieľal na prestavbe kaštieľa v Holíči, letného arcibiskupského paláca (v rokoch 1761 - 1765) na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Významnou prácou je tiež stavba budovy lekárskej fakulty univerzity v Trnave (v r. 1770 - 1773).

V roku 1774 vypracoval Hillebrandt na príkaz Márie Terézie regulačný plán pre Bratislavu, v ktorom sa počítalo s likvidáciou mestských hradieb, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V nasledujúcich troch rokoch zbúrali staré hradby a brány s vežami (zachovaná ostala iba Michalská brána a časť opevnenia na západnej strane mesta).

V Nitre na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.

Iné stavby

Vypracoval plány na výstavbu paláca Belveder pre Eugena Savojského, paláca a baziliky v Oradei, na prestavbu zámkov Halbturn a Hof v Rakúsku a ďalších stavieb.

V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa Ľudovíta XVI.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Anton Hillebrandt

Zdroje

• A. Fiala a kol., Bratislavský hrad, Alfa-press, Bratislava, 1995
• B. Puškárová, I. Puškár, Bratislava - Pamiatková rezervácia, Tatran, Bratislava, 1989, ISBN 80-222-0024-7