Etruskovia: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 88.212.40.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot |
Nahradenie rozprávkovej terminológie vedeckou. |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:Etruscan temple Orvieto.jpeg|náhľad|Etruský chrám Orvieto]] |
[[Súbor:Etruscan temple Orvieto.jpeg|náhľad|Etruský chrám Orvieto]] |
||
[[Súbor:Schriftzug Etruskisch rtl.svg|náhľad|Etruské písmo]] |
[[Súbor:Schriftzug Etruskisch rtl.svg|náhľad|Etruské písmo]] |
||
'''Etruskovia''' bol staroveký národ, ktorý žil na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]], na území historicky známom ako [[Etrúria]], rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného [[Toskánsko|Toskánska]]. Ich moc dosiahla vrchol od konca [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred |
'''Etruskovia''' bol staroveký národ, ktorý žil na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]], na území historicky známom ako [[Etrúria]], rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného [[Toskánsko|Toskánska]]. Ich moc dosiahla vrchol od konca [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred n.l]]. do polovice [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred n.l]]., kedy sa zmocnili [[Staroveký Rím|Ríma]] a iných území. |
||
== Pôvod == |
== Pôvod == |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
== Vývoj == |
== Vývoj == |
||
Etruskej kultúre prevládala od 11. do 8. stor. pred |
Etruskej kultúre prevládala od 11. do 8. stor. pred n.l. tzv. [[villanovská kultúra]], ktorá sa kontinuálne transformovala do klasickej etruskej kultúry. |
||
Koncom 8. storočia pred |
Koncom 8. storočia pred n.l. došlo k postupnej transformácii väčších etruských osád ([[Caere]], [[Tarquinia]], [[Vulci]], [[Veje]]) na mestské štáty.<ref name="Boat42">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Etruskové''|St=42}}</ref> Na konci 7. storočia pred n.l. sa objavujú [[Populonia]], [[Rusellae]], [[Volterra]] a ďalšie. Tieto mestské štáty sa vzájomne podobali jazykom, náboženstvom i charakterom vlády. Paradoxne nikdy nevytvorili spoločnú alianciu; naopak, vzájomne súperili a bojovali medzi sebou.<ref name="Boat44">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Etruskové''|St=44}}</ref> |
||
Od konca 7. storočia pred |
Od konca 7. storočia pred n.l. sa Etruskovia zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí pred n.l. zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.|510 pred n.l]].) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga. |
||
Roku [[540 pred Kr.]] porazili spolu s [[Kartágo|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] v [[Bitka pri Alalii|bitke pri Alalii]]. Roku 510 pred |
Roku [[540 pred Kr.|540 pred n.l]]. porazili spolu s [[Kartágo|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] v [[Bitka pri Alalii|bitke pri Alalii]]. Roku 510 pred n.l. Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie [[Rímska republika|Rímskej republiky]]). |
||
V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred |
V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred n.l]]. ustupovali zo severu prichádzajúcim [[Kelti|Keltom]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred n.l]]. sa ich mestá stali [[vazal]]mi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred n.l. romanizovali. |
||
== Spôsob života == |
== Spôsob života == |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
== Náboženstvo == |
== Náboženstvo == |
||
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu; na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou [[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred |
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu; na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou [[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred n.l. alebo od začiatku 6. storočia pred n.l. svätyne a chrámy. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 19:13, 13. máj 2015
Etruskovia bol staroveký národ, ktorý žil na Apeninskom polostrove, na území historicky známom ako Etrúria, rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného Toskánska. Ich moc dosiahla vrchol od konca 7. storočia pred n.l. do polovice 6. storočia pred n.l., kedy sa zmocnili Ríma a iných území.
Pôvod
Etruskovia nepatrili medzi indoeurópske národy a ich pôvod je až dodnes neznámy. Vo všeobecnosti prevládajú už od antiky tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich maloázijskom, lýdskom pôvode, ako to spomína aj Hérodotos. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj gréckym ostrovom Lemnos, dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik Dionysios z Halikarnasu, pracuje s ich domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória tvrdí, že prišli zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom je pre niektorých bádateľov veľmi podobné meno Rasenna, ktorým sa označovali samotní Etruskovia. Na základe lingvistických štúdií sa zistilo, že etruština a rétština boli veľmi príbuzné jazyky. V súčasnosti sa predpokladá, že každá z antických teórií o pôvode Etruskov je čiastočne pravdivá, teda išlo o presunutie rôznych elít a možno ich jazyka a ovplyvnenie pôvodného obyvateľstva.
Vývoj
Etruskej kultúre prevládala od 11. do 8. stor. pred n.l. tzv. villanovská kultúra, ktorá sa kontinuálne transformovala do klasickej etruskej kultúry.
Koncom 8. storočia pred n.l. došlo k postupnej transformácii väčších etruských osád (Caere, Tarquinia, Vulci, Veje) na mestské štáty.[1] Na konci 7. storočia pred n.l. sa objavujú Populonia, Rusellae, Volterra a ďalšie. Tieto mestské štáty sa vzájomne podobali jazykom, náboženstvom i charakterom vlády. Paradoxne nikdy nevytvorili spoločnú alianciu; naopak, vzájomne súperili a bojovali medzi sebou.[2]
Od konca 7. storočia pred n.l. sa Etruskovia zmocnili Ríma, Kampánie, Mantovy a Spiny. V 6. storočí pred n.l. zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch 616 – 510 pred n.l.) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.
Roku 540 pred n.l. porazili spolu s Kartágincami Grékov v bitke pri Alalii. Roku 510 pred n.l. Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie Rímskej republiky).
V 5. storočí pred n.l. ustupovali zo severu prichádzajúcim Keltom. V 4. storočí pred n.l. sa ich mestá stali vazalmi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred n.l. romanizovali.
Spôsob života
Pre Etruskov bola typická vysoká životná úroveň. Väčšinou boli vysokí, čiernovlasí, s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, etruština, dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je tzv. Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorí však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali krvavé obete v podobe zvierat. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovala sa na nich podoba mŕtvych. Predmety v hroboch svedčia o veľmi rozvetvených medzinárodných kontaktoch. Niektoré hrobové predmety majú dokázaný fenický a egyptský pôvod.
Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov. Vynikali najmä svojim maliarskym umením. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb bucchero, ktoré sa používalo v keramikárstve.
Náboženstvo
Etruské náboženstvo bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu; na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom Diom a bohyňou Afroditou alebo obdobne s rímskym Jupiterom a Venušou. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred n.l. alebo od začiatku 6. storočia pred n.l. svätyne a chrámy.
Referencie
- ↑ Boatwright 2004, Etruskové, s. 42
- ↑ Boatwright 2004, Etruskové, s. 44
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etruskovia
Zdroje
- Torelli Mario: Storia degli etruschi, 2010.
- Kate Santon: Archeológia, Translation 2009.
- Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1