Gejza Slameň: Rozdiel medzi revíziami

Gejza Slameň
Narodenie	3. marec 1906; Lučatín
Úmrtie	15. marec 1974 (68 rokov); Bratislava
Povolanie	herec
Rodičia	Jozef Slameň, Amália Bušniaková
	Divadelný portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:45, 16. máj 2015

Gejza Slameň (* 3. marec 1906, Lučatín – † 15. marec 1974, Bratislava) bol slovenský herec.

Rodina

otec Jozef Slameň
matka Amália rod. Bušniaková
manželka Mária E. Škultéty (* 28. máj 1911 - † 24. apríl 1995)
syn Ing. arch. Ivan Slameň (* 8. jún 1932 -† 5. august 2006)
syn Dušan Slameň (* 15. apríl 1934 - † 10. jún 1989)

Životopis

Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň.

Po roku 1945 sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.

Od sezóny 1952/1953 pôsobil v činohre SND, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšie úlohy. Z 55 postáv, ktoré tu stvárnil, spomeňme napríklad detektíva Tvrdlíka vo Zvonovom Tanci nad plačom (1957), Tatár v Gorkého Na dne (1959) a postava Richtára v Jiráskovom Lampáši (1973), ktorú stvárnil už po odchode do dôchodku. V sezóne 1954/1955 pôsobil vo funkcii riaditeľa Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara.

Angažmán na prvej slovenskej divadelnej scéne mu prinieslo aj účinkovanie v šiestich slovenských celovečerných hraných filmoch. Vo filme a televízii stvárnil najmä epizódne postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. V roku 1972 odišiel do dôchodku, no ešte aj potom účinkoval v niektorých predstaveniach. Účinkoval aj v mnohých rozhlasových inscenáciách a rozprávkach.

Gejza Slameň zomrel 15. marca 1974 v Bratislave. Pochovaný je na ružinovskom cintoríne, kde je uvedený medzi významnými osobnosťami, ktoré sú tu pochované.

Ocenenie

Roku 1951 laureát štátnej ceny

Divadelné postavy

Filip Semenko – Alexander Kornejčuk: Makar Dúbrava, Zvolen, 1949
Pán s Chudobíc – Ján Chalupka: Kocúrkovo, Zvolen, 1949
Podkolesin – Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Ženba, Zvolen, 1949
Jourdain – J. B. Moliér: Meštiak šľachticom, Zvolen, 1950
Detektív Trdlík – Peter Zvon: Tanec nad plačom, Bratislava SND, 1957
Tatár – Maxim Gorkij: Na dne, Bratislava SND, 1959
Dengľavý – Shakespeare: Sen noci svätojánskej, Bratislava SND, 1965
Richtár – Alois Jirásek: Lampáš, Bratislava SND, 1973 – posledná naštudovaná úloha

Filmografia

1951 Boj sa končí zajtra
1952 Mladé srdcia (Varga)
1953 Pole neorané (statkár Martikán)
1954 Drevená dedina (Ondrej Zorba)
1956 Posledná bosorka (veliteľ pandúrov)
1957 Štyridsaťštyri (richtár)
1958 Dáždnik svätého Petra
1972 Krútňava – filmové spracovanie opery Eugena Suchoňa (starejší)

Literatúra

Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 54: / Riadok 54: @@
 == Životopis ==
-Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň.
+Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej [[ľudová škola|ľudovej škole]] v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň.
 Po roku [[1945]] sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.
@@ Riadok 70: / Riadok 70: @@
 == Divadelné postavy ==
 * Filip Semenko – Alexander Kornejčuk: Makar Dúbrava, Zvolen, 1949
 * Pán s Chudobíc – Ján Chalupka: Kocúrkovo, Zvolen, 1949
 * Podkolesin – Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Ženba, Zvolen, 1949
 * Jourdain – J. B. Moliér: Meštiak šľachticom, Zvolen, 1950
 * Detektív Trdlík – Peter Zvon: Tanec nad plačom, Bratislava SND, 1957
 * Tatár – Maxim Gorkij: Na dne, Bratislava SND, 1959
 * Dengľavý – Shakespeare: Sen noci svätojánskej, Bratislava SND, 1965
 * Richtár – Alois Jirásek: Lampáš, Bratislava SND, 1973 – posledná naštudovaná úloha
 == Filmografia ==
 * 1951  Boj sa končí zajtra
 * 1952  Mladé srdcia (Varga)
 * 1953  Pole neorané (statkár Martikán)
 * 1954  Drevená dedina (Ondrej Zorba)
 * 1956  Posledná bosorka (veliteľ pandúrov)
 * 1957  Štyridsaťštyri (richtár)
 * 1958  Dáždnik svätého Petra
 * 1972  Krútňava – filmové spracovanie opery Eugena Suchoňa (starejší)
 == Literatúra ==