Zubný kaz: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Zubný kaz spôsobujú ústne [[mikroorganizmus|mikroorganizmy]], tzv. kariogénne mikroorganizmy, najčastejšie druhy ''Streptococcus mutans'' a ''Streptococcus sobrinus''. Mikroorganizmy vytvárajú na zuboch zubný povlak, tzv. plak. Ďalším faktorom vzniku zubného kazu je príjem potravy a jej frekvencia. Kariogénna je hlavne potrava s vysokým obsahom jednoduchých skvasiteľných (chem. fermentovateľných) [[sacharido]]v (mono-, di- a oligosacharidy). Zubný kaz spôsobuje aj príjem potravín označených ako [[DIA]], tzn. pre [[diabetik]]ov. Tieto potraviny totiž majú glukózu nahradenú fruktózou a ta je tiež skvasiteľná - dá sa premeniť na [[organická kyselina|organické kyseliny]]. Fermentáciou jednoduchých [[sacharid]]ov vznikajú organické kyseliny, napríklad [[kyselina mliečna]], [[kyselina propiónová]], [[kyselina valérová]]. Tieto kyseliny znižujú pH dutiny ústnej. Kritická hodnota pre rozpúšťanie - demineralizáciu skloviny je 5,2 až 5,7, pre zubovinu 6,3 až 6,7. |
Zubný kaz spôsobujú ústne [[mikroorganizmus|mikroorganizmy]], tzv. kariogénne mikroorganizmy, najčastejšie druhy ''Streptococcus mutans'' a ''Streptococcus sobrinus''. Mikroorganizmy vytvárajú na zuboch zubný povlak, tzv. plak. Ďalším faktorom vzniku zubného kazu je príjem potravy a jej frekvencia. Kariogénna je hlavne potrava s vysokým obsahom jednoduchých skvasiteľných (chem. fermentovateľných) [[sacharido]]v (mono-, di- a oligosacharidy). Zubný kaz spôsobuje aj príjem potravín označených ako [[DIA]], tzn. pre [[diabetik]]ov. Tieto potraviny totiž majú glukózu nahradenú fruktózou a ta je tiež skvasiteľná - dá sa premeniť na [[organická kyselina|organické kyseliny]]. Fermentáciou jednoduchých [[sacharid]]ov vznikajú organické kyseliny, napríklad [[kyselina mliečna]], [[kyselina propiónová]], [[kyselina valérová]]. Tieto kyseliny znižujú pH dutiny ústnej. Kritická hodnota pre rozpúšťanie - demineralizáciu skloviny je 5,2 až 5,7, pre zubovinu 6,3 až 6,7. |
||
[[Bolesť zuba]] začína v okamihu, keď kaz prenikne k vrstve zuboviny, ktorá leží pod sklovinou. [[Bolesť]] je prechodná, prichádza pri jedení alebo pití horúceho, studeného |
[[Bolesť zuba]] začína v okamihu, keď kaz prenikne k vrstve zuboviny, ktorá leží pod sklovinou. [[Bolesť]] je prechodná, prichádza pri jedení alebo pití horúceho, studeného či sladkého. Pri postupe kazu do hĺbky sa mikroorganizmy dostávajú do zubnej drene a vzniká jej zápal (lek. ''pulpitis''). Bolesť je trvalá a poškodenie zubnej drene je nezvratné. Ak [[bolesť]] dočasne ustúpi, znamená to, že nervy v zubnej dreni odumreli. Zápal pokračuje, v zube sa tvorí [[hnis]] a bez liečby môže dojsť k zápalu priľahlej kosti (lek. ''periodontitis''). Stála bolesť sa zmení na skusovú bolesť. Pri prieniku hnisu cez kosť čeľusti do ústnej dutiny dôjde k definitívnej úľave a vzniku dlhodobého (chronického) spojenia okolozubného priestoru a úst, tzv. fistula. |
||
Kaz [[mliečny zub|mliečnych zuboch]] treba lekársky ošetriť, lebo stav mliečnych zubov hrá rozhodujúcu úlohu pre kvalitu druhej dentície - konečného chrupu. |
Kaz [[mliečny zub|mliečnych zuboch]] treba lekársky ošetriť, lebo stav mliečnych zubov hrá rozhodujúcu úlohu pre kvalitu druhej dentície - konečného chrupu. |
||
Verzia z 21:33, 26. máj 2015
Zubný kaz (lat. caries dentis) je choroba tvrdých zubných tkanív, ktorá sa prejavuje rozpadom skloviny a zuboviny.
Zubný kaz spôsobujú ústne mikroorganizmy, tzv. kariogénne mikroorganizmy, najčastejšie druhy Streptococcus mutans a Streptococcus sobrinus. Mikroorganizmy vytvárajú na zuboch zubný povlak, tzv. plak. Ďalším faktorom vzniku zubného kazu je príjem potravy a jej frekvencia. Kariogénna je hlavne potrava s vysokým obsahom jednoduchých skvasiteľných (chem. fermentovateľných) sacharidov (mono-, di- a oligosacharidy). Zubný kaz spôsobuje aj príjem potravín označených ako DIA, tzn. pre diabetikov. Tieto potraviny totiž majú glukózu nahradenú fruktózou a ta je tiež skvasiteľná - dá sa premeniť na organické kyseliny. Fermentáciou jednoduchých sacharidov vznikajú organické kyseliny, napríklad kyselina mliečna, kyselina propiónová, kyselina valérová. Tieto kyseliny znižujú pH dutiny ústnej. Kritická hodnota pre rozpúšťanie - demineralizáciu skloviny je 5,2 až 5,7, pre zubovinu 6,3 až 6,7.
Bolesť zuba začína v okamihu, keď kaz prenikne k vrstve zuboviny, ktorá leží pod sklovinou. Bolesť je prechodná, prichádza pri jedení alebo pití horúceho, studeného či sladkého. Pri postupe kazu do hĺbky sa mikroorganizmy dostávajú do zubnej drene a vzniká jej zápal (lek. pulpitis). Bolesť je trvalá a poškodenie zubnej drene je nezvratné. Ak bolesť dočasne ustúpi, znamená to, že nervy v zubnej dreni odumreli. Zápal pokračuje, v zube sa tvorí hnis a bez liečby môže dojsť k zápalu priľahlej kosti (lek. periodontitis). Stála bolesť sa zmení na skusovú bolesť. Pri prieniku hnisu cez kosť čeľusti do ústnej dutiny dôjde k definitívnej úľave a vzniku dlhodobého (chronického) spojenia okolozubného priestoru a úst, tzv. fistula.
Kaz mliečnych zuboch treba lekársky ošetriť, lebo stav mliečnych zubov hrá rozhodujúcu úlohu pre kvalitu druhej dentície - konečného chrupu.