Segedín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d formulácia
GyS (diskusia | príspevky)
2 editace
d aktualizovať
Riadok 49: Riadok 49:
| area = 280.84
| area = 280.84
<!-- *** Population *** -->
<!-- *** Population *** -->
| population = 167 039
| population = 161 921
| population_date = 2008
| population_date = 2014
| population_density = 594,78
| population_density = 596
<!-- *** History & management *** -->
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established =
Riadok 86: Riadok 86:
}}
}}


'''Segedín''' ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 170 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
'''Segedín''' ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>
Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>
Riadok 100: Riadok 100:
Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s [[Turci|tureckou]] hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[paprika|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref>
Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s [[Turci|tureckou]] hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[paprika|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref>


V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkanysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref>
V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref>


Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.
Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.
Riadok 125: Riadok 125:
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na [[Rumunsko|rumunský]] [[Arad (mesto)|Arad]]. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu štyri linky.
Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na [[Rumunsko|rumunský]] [[Arad (mesto)|Arad]]. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.


V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Verzia z 21:01, 27. jún 2015

Segedín
Szeged
Segedín
Erb
Štát Maďarsko
Región Čongrádska župa
Rieka Tisa, Maruša
Rozloha 280,84 km² (28 084 ha)
Obyvateľstvo 161 921 (2014)
Hustota 596 obyv./km²
Primátor László Botka (MSZP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6720 – 6729
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Webová stránka: www.szegedváros.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Segedín (maď. Szeged) je s rozlohou 280,84 km² a 162 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádskej župy.

Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[1]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5 % Maďarov, 0,7 % Rómov, 0,5 % Nemcov, 0,2 % Srbov, 0,2 % Rumunov, 0,1 % Chorvátov, 0,1 % Slovákov a 5,9 % iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[2]

Poloha

Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Mureš vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky Tisa.

Dejiny

Územie prvykrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osíslenie Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé "národné zhromaždenie". Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[3] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 1543 až 1686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[4]

V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkánysziget).[5]

Počas Uhorskej revolúcie 1848 – 1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.

Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.

Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.

Zaujímavosti

Neoklasicistické Klauzálovo námestie
  • Klauzálovo námestie – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
  • Katedrála – postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 – 1930, vysoká 91 metrov
  • Segedínske národné divadlo – neobaroková stavba z rokov 1883 – 1886
  • Mestská radnica – neorokoková stavba z rokov 1879 – 1883
  • Múzeum Františka Móra – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
  • Annine kúpele – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
  • Reökov dom – typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
  • Grófov palác – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 – 1913
  • Déryho dom – expozícia grafika Jánosa Kassa
  • Botanická záhrada

Doprava

Súbor:Sztatra.jpg
České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri Rókušskej stanici

Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.

Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na rumunský Arad. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe koňskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.

V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[6] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria

  • Radnica z rokov 1879 - 1883
    Radnica z rokov 1879 - 1883
  • Múzeum Františka Móra z roku 1896
    Múzeum Františka Móra z roku 1896
  • Demeterova veža z 13. storočia
    Demeterova veža z 13. storočia
  • Divadlo z rokov 1883-1886
    Divadlo z rokov 1883-1886
  • Katedrála
    Katedrála
  • Vodná veža z roku 1902
    Vodná veža z roku 1902
  • Synagóga
    Synagóga
  • Sídlo Čongrádskej župy
    Sídlo Čongrádskej župy
  • Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
    Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
  • Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
    Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
  • Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
    Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
  • Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
    Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
  • Annine kúpele z roku 1896
    Annine kúpele z roku 1896
  • Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
    Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911

Referencie

  1. ↑ Academic ranking of world universities.
  2. ↑ Stránky segedínskych Slovákov.
  3. ↑ The history of the town.
  4. ↑ PAPRIKA.
  5. ↑ List of Important Events for the Witch Hunts.
  6. ↑ Szeged Tram project.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín

Externé odkazy

Šablóna:Segedínsky obvod

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Segedín&oldid=6075769“