Vitamín D: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
|} |
|} |
||
'''Vitamín D''' alebo |
'''Vitamín D''' alebo'''(Danko)''' je názov skupiny [[vitamín]]ov, ktoré chýbajú Viki, lebo ja som v Bratislave a ona v Handlovej. |
||
v [[tuk]]u. |
|||
Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 ([[Elmer McCollum]]). Sú to [[steroid]]ové [[hormón|hormonálne]] prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri nedostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch. |
Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 ([[Elmer McCollum]]). Sú to [[steroid]]ové [[hormón|hormonálne]] prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri nedostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch. |
Verzia z 15:36, 4. júl 2015
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Vitamín D alebo(Danko) je názov skupiny vitamínov, ktoré chýbajú Viki, lebo ja som v Bratislave a ona v Handlovej.
Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 (Elmer McCollum). Sú to steroidové hormonálne prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri nedostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch.
Formy Vitamínu D
- Vitamín D1: molekulová zlúčenina erkalciolu s lumisterolom, 1:1
- Vitamín D2: erkalciol (=ergokalciferol; vytvorený z ergosterolu)
- Vitamín D3: kalciol (= cholekalciferol; vytvorený z 7-dehydrocholesterolu)
- Vitamín D4: 22,23-dihydroergokalciferol
- Vitamín D5: sitokalciferol (vytvorený z 7-dehydrositosterolu)
Zdroje vitamínu D
Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátu cholesterolu. Ultrafialové žiarenie štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku cholekalciferolu, teda vitamínu D3. Ten, kto strávil aspoň 2-razy do týždňa 20 min. na jarnom, či letnom slnku /jasné že nie medzi 11,00-15,00h/ by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10.000 – 12.000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú prijímať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D.
V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje, či obilniny "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.
U rastlín je prekurzorom ergosterol a rastlinný vitamín je potom ergokalciferol, alebo vitamínu D2
Účinky vitamínu D v organizme
Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D /VDR/ zvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému– zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinných buniek. Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože /psoriáza/, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitamínu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1.typu.
Odporúčaná denná dávka
Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1.typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30-32 ng/ml /74-80 nmol/l/ . Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke /POZOR! norma sa zvyšuje hlavne v zime/, tj. 25 µg alebo 1000 IU. Dávka by nemala za deň prekročiť 50 mcg. Zhruba 5 mikrogramov /200 IU/, ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.
vek (roky) | cholekalciferol [μg] | |
---|---|---|
Dojčatá | 0,0-0,5 | 7,5 |
0,5-1,0 | 10 | |
Deti | 1-3 | 10 |
4-6 | 10 | |
7-10 | 10 | |
Muži | 11-14 | 10 |
15-18 | 10 | |
19-24 | 10 | |
25-50 | 5 | |
51+ | 5 | |
Ženy | 11-14 | 10 |
15-18 | 10 | |
19-24 | 10 | |
25-50 | 5 | |
51+ | 5 | |
Tehotné ženy | 10 | |
Dojčiace matky | 10 |
Údaje z Recommended Dietary Allowances, 10th Edition. Food and Nutrition Board, National Research Ccouncil–National Academy of Sciences, 1989 [1]