Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami
doplnené referencie na záznamy o krste a úmrtí v matrike |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{pozri|signatárovi Martinskej deklarácie|Karol Štúr (právnik)}} |
{{pozri|signatárovi Martinskej deklarácie|Karol Štúr (právnik)}} |
||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Karol Štúr |
|Meno = Karol Štúr |
||
Riadok 9: | Riadok 10: | ||
|Miesto úmrtia = [[Modra]], [[Slovensko]] |
|Miesto úmrtia = [[Modra]], [[Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Karol Štúr''' (pseudonymy '''Drahotín spod Rokoše''', '''Drahotín Štúr''') (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14350-11487-47?cc=1554443&wc=9P3H-ZNG:107654101,113960601,114049701,162159301 Záznam o krste v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne</ref> – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-396060-20?cc=1554443&wc=9P3F-92F:107654101,111322501,111393001,125407501 Záznam o úmrtí v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Modre</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]. |
'''Karol Štúr''' (pseudonymy '''Drahotín spod Rokoše''', '''Drahotín Štúr''') (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14350-11487-47?cc=1554443&wc=9P3H-ZNG:107654101,113960601,114049701,162159301 Záznam o krste v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne</ref> – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-396060-20?cc=1554443&wc=9P3F-92F:107654101,111322501,111393001,125407501 Záznam o úmrtí v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Modre</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]. |
||
Riadok 43: | Riadok 45: | ||
*''Slzba'' |
*''Slzba'' |
||
*''Dlhá chvíle'' |
*''Dlhá chvíle'' |
||
== Referencie == |
|||
{{referencie}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Štúr, Karol}} |
{{DEFAULTSORT:Štúr, Karol}} |
||
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] |
[[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] |
||
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
Verzia z 19:16, 18. júl 2015
Karol Štúr | |
slovenský básnik, kňaz a učiteľ | |
Narodenie | 25. marec 1811 Trenčín, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 13. január 1851 (39 rokov) Modra, Slovensko |
Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín[1] – † 13. január 1851, Modra[2]) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
Životopis
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.
V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.
Tvorba
Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.
Rodina
- otec: Samuel Štúr
- matka: Anna, rodená Michalcová
- manželka: Rosina Emreszová
- deti (7):
- Viliam
- Oľga
- Július
- deti (7):
Dielo
- 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
- 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
- 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
- 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
- Nad hrobem Homerovým
- Slavěny nářek
- Pouť mladého pěvce, šalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
- Slzba
- Dlhá chvíle
Referencie
- ↑ Záznam o krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Trenčíne
- ↑ Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Modre