Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami
rozšírenie |
typografia |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]]. |
Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj [[Múzeum slovenskej dediny|skanzem]], ktorý je súčasťou [[Etnografické múzeum (Martin)|Slovenského národného múzea - Etnografického múzea]]. |
||
| ⚫ | |||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
| Riadok 18: | Riadok 16: | ||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
{{Referencie}} |
||
| ⚫ | |||
Verzia z 22:30, 18. júl 2015
Jahodníky sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]
Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzem, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o dedine „Bistricha“ (dnes Bystrička) v blízkosti územia dnešných Jahodník je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]
V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
- ↑ Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
.svg){kind=small}
