Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
JanoB (diskusia | príspevky)
d →‎Dejiny: formulácia
Riadok 4: Riadok 4:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o dedine „''Bistricha''“ (dnes [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]]) v blízkosti územia dnešných Jahodník je z roku [[1258]].<ref name=Martin/> Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] odčlenila dedina „''Malá Bystrica''“ („''Kuzbyztrec''“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ [[Ladislav IV.]] v roku [[1284]] daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.<ref name=Martin/> V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „''Kis Bistercze alias Jahodnik''“, resp. „''Malá Bystrica, iným menom Jahodník''“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.<ref name=Martin/>
Prvá písomná zmienka o dedine „''villa Bistricha''“ (dnes [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]]), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku [[1258]].<ref name=Martin/> Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] odčlenila dedina „''Malá Bystrica''“ („''Kuzbyztrec''“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ [[Ladislav IV.]] v roku [[1284]] daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.<ref name=Martin/> V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „''Kis Bistercze alias Jahodnik''“, resp. „''Malá Bystrica, iným menom Jahodník''“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.<ref name=Martin/>


Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku [[1439]] daroval Jahodníky kráľ [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.<ref name=Martin/> Keď Ladislav získal v roku [[1441]] [[Blatnica|blatnické panstvo]], stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a [[Žabokreky]]. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.<ref name=Martin/>
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku [[1439]] daroval Jahodníky kráľ [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.<ref name=Martin/> Keď Ladislav získal v roku [[1441]] [[Blatnica|blatnické panstvo]], stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a [[Žabokreky]]. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.<ref name=Martin/>

Verzia z 12:13, 20. júl 2015

Jahodníky sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]

Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzem, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o dedine „villa Bistricha“ (dnes Bystrička), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]

Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]

V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]

Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]

V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.

Referencie

  1. a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
  2. Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
Skanzem v Jahodníckych hájoch