Jozef Rovder: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pokus9999 (diskusia | príspevky)
d kat
kategórie, infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ľubomír Hrivnák
| Rodné meno =
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis = slovenský matematik
|Dátum narodenia = [[25. august]] [[1942]]
|Miesto narodenia = [[Uloža]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1997|4|19|1942|8|25}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
doc. RNDr. '''Jozef Rovder''', CSc. (* [[25. august]] [[1942]], [[Uloža]] – † [[19. apríl]] [[1997]], [[Bratislava]]) bol slovenský matematik.
doc. RNDr. '''Jozef Rovder''', CSc. (* [[25. august]] [[1942]], [[Uloža]] – † [[19. apríl]] [[1997]], [[Bratislava]]) bol slovenský matematik.


== Životopis ==
Po maturite na JSŠ v Levoči študoval v rokoch [[1959]]– [[1964]] na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor matematika-fyzika, od tretieho ročníka špecializáciu aplikovaná matematika. Už tu ho zaujala teória diferenciálnych rovníc, vybral si ju za tému diplomovej práce a vedecky v nej pracoval celý život. Po skončení štúdia bol v rokoch [[1964]]– [[1967]] interným ašpirantom Ústavu teórie merania SAV s pobytom na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave ako školiacom pracovisku. R. [[1968]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu O istej triede nelineárnych diferenciálnych rovníc a získal vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V septembri [[1967]] nastúpil ako odborný asistent na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Strojníckej fakulty SVŠT a zotrval tu do r. [[1990]]. Pedagogicky pôsobil v oblasti matematickej analýzy (reálna, komplexná a numerická analýza), pravdepodobnosti a štatistiky, parciálnych diferenciálnych rovníc, teórie transformácií a i. Vyučoval v dennom, diaľkovom aj postgraduálnom štúdiu, venoval sa nadaným študentom a pripravoval ich na súťaže v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Vo vedeckej oblasti publikoval práce najmä z teórie obyčajných diferenciálnych rovníc druhého a tretieho rádu. R. [[1972]] bol na trojmesačnom študijnom pobyte na univerzite v Readingu (Anglicko), kde spolupracoval s prof. F. M. Arscottom z univerzity v Manitobe (Winnipeg, Kanada). R. [[1979]] sa prácou Oscilačná teória a trojbodová okrajová úloha pre lineárnu diferenciálnu rovnicu tretieho rádu habilitoval na docenta v odbore matematická analýza. R. [[1989]] bol na dvojmesačnom pobyte u prof. R. Contiho na univerzite vo Florencii (Taliansko). Od 1. marca [[1990]] pracoval na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave, kde sa pričinil o vznik samostatnej katedry matematiky. R. [[1991]] sa stal jej prvým vedúcim. Od 1. marca [[1993]] pracoval na Katedre matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde sa významne podieľal na modernizácii učebných plánov a učebných osnov. Prednášal matematiku (v anglickom jazyku), teóriu rizika a za slovenskú stranu bol gestorom postgraduálneho kurzu Pokročilá aktuárska matematika a poistenie, ktorý organizačne v rámci projektu TEMPUS prebiehal za spolupráce s britskými inštitúciami. Od 1. júla [[1996]] bol vedúcim katedry matematiky. Doc. J. Rovder bol skromný, pracovitý, optimistický človek, výsostne konciliantny k študentom i kolegom. Viedol vedecké a odborné semináre, bol autorom skrípt z funkcií komplexnej premennej a spoluautorom skrípt Riešené príklady z matematiky. Vo vedeckej činnosti inklinoval k tematike známej školy akademika O. Borůvku, ktorá sa venuje najmä oscilatorickým a asymptotickým vlastnostiam a okrajovým úlohám obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval 20 samostatných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch a vyše 20 ďalších odborných a výskumných prác. Vychoval niekoľko ašpirantov, vykonával rozsiahlu expertnú a recenznú činnosť, bol spoluriešiteľom výskumných úloh a riešiteľom grantových úloh. Svoje vedecké výsledky prezentoval na mnohých seminároch, konferenciách, sympóziách a školách doma i v zahraničí (Anglicko, Bulharsko, býv. ZSSR, Škótsko, Taliansko, Belgicko, Grécko). Bol členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a pravidelným účastníkom jej konferencií v Jasnej pod Chopkom. R. [[1987]] mu bolo udelené Čestné uznanie SVŠT za jeho zásluhy o rozvoj SVŠT. Zomrel náhle 19. apríla [[1997]] v Bratislave.
Po maturite na JSŠ v Levoči študoval v rokoch [[1959]]– [[1964]] na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor matematika-fyzika, od tretieho ročníka špecializáciu aplikovaná matematika. Už tu ho zaujala teória diferenciálnych rovníc, vybral si ju za tému diplomovej práce a vedecky v nej pracoval celý život.

Po skončení štúdia bol v rokoch [[1964]]– [[1967]] interným ašpirantom Ústavu teórie merania SAV s pobytom na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave ako školiacom pracovisku. R. [[1968]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu O istej triede nelineárnych diferenciálnych rovníc a získal vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V septembri [[1967]] nastúpil ako odborný asistent na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Strojníckej fakulty SVŠT a zotrval tu do r. [[1990]]. Pedagogicky pôsobil v oblasti matematickej analýzy (reálna, komplexná a numerická analýza), pravdepodobnosti a štatistiky, parciálnych diferenciálnych rovníc, teórie transformácií a i. Vyučoval v dennom, diaľkovom aj postgraduálnom štúdiu, venoval sa nadaným študentom a pripravoval ich na súťaže v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Vo vedeckej oblasti publikoval práce najmä z teórie obyčajných diferenciálnych rovníc druhého a tretieho rádu. R. [[1972]] bol na trojmesačnom študijnom pobyte na univerzite v Readingu (Anglicko), kde spolupracoval s prof. F. M. Arscottom z univerzity v Manitobe (Winnipeg, Kanada). R. [[1979]] sa prácou Oscilačná teória a trojbodová okrajová úloha pre lineárnu diferenciálnu rovnicu tretieho rádu habilitoval na docenta v odbore matematická analýza. R. [[1989]] bol na dvojmesačnom pobyte u prof. R. Contiho na univerzite vo Florencii (Taliansko). Od 1. marca [[1990]] pracoval na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave, kde sa pričinil o vznik samostatnej katedry matematiky. R. [[1991]] sa stal jej prvým vedúcim. Od 1. marca [[1993]] pracoval na Katedre matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde sa významne podieľal na modernizácii učebných plánov a učebných osnov. Prednášal matematiku (v anglickom jazyku), teóriu rizika a za slovenskú stranu bol gestorom postgraduálneho kurzu Pokročilá aktuárska matematika a poistenie, ktorý organizačne v rámci projektu TEMPUS prebiehal za spolupráce s britskými inštitúciami. Od 1. júla [[1996]] bol vedúcim katedry matematiky.

Viedol vedecké a odborné semináre, bol autorom skrípt z funkcií komplexnej premennej a spoluautorom skrípt Riešené príklady z matematiky. Vo vedeckej činnosti inklinoval k tematike známej školy akademika O. Borůvku, ktorá sa venuje najmä oscilatorickým a asymptotickým vlastnostiam a okrajovým úlohám obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval 20 samostatných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch a vyše 20 ďalších odborných a výskumných prác. Vychoval niekoľko ašpirantov, vykonával rozsiahlu expertnú a recenznú činnosť, bol spoluriešiteľom výskumných úloh a riešiteľom grantových úloh. Svoje vedecké výsledky prezentoval na mnohých seminároch, konferenciách, sympóziách a školách doma i v zahraničí (Anglicko, Bulharsko, býv. ZSSR, Škótsko, Taliansko, Belgicko, Grécko). Bol členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a pravidelným účastníkom jej konferencií v Jasnej pod Chopkom. R. [[1987]] mu bolo udelené Čestné uznanie SVŠT za jeho zásluhy o rozvoj SVŠT.

Zomrel náhle 19. apríla [[1997]] v Bratislave.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{MUSAV|186}}
* {{MUSAV|186}}


[[Kategória:Slovenskí matematici|Rovder, Jozef]]
{{DEFAULTSORT:Rovder, Jozef}}
[[Kategória:Narodenia v 1942|Rovder, Jozef]]
[[Kategória:Slovenskí matematici]]
[[Kategória:Úmrtia v 1997|Rovder, Jozef]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Komenského|Rovder, Jozef]]
[[Kategória:Osobnosti z Ulože]]

Verzia z 22:29, 29. júl 2015

Ľubomír Hrivnák
slovenský matematik
Narodenie25. august 1942
Uloža
Úmrtie19. apríl 1997 (54 rokov)
Bratislava

doc. RNDr. Jozef Rovder, CSc. (* 25. august 1942, Uloža – † 19. apríl 1997, Bratislava) bol slovenský matematik.

Životopis

Po maturite na JSŠ v Levoči študoval v rokoch 19591964 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor matematika-fyzika, od tretieho ročníka špecializáciu aplikovaná matematika. Už tu ho zaujala teória diferenciálnych rovníc, vybral si ju za tému diplomovej práce a vedecky v nej pracoval celý život.

Po skončení štúdia bol v rokoch 19641967 interným ašpirantom Ústavu teórie merania SAV s pobytom na Katedre matematickej analýzy Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave ako školiacom pracovisku. R. 1968 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu O istej triede nelineárnych diferenciálnych rovníc a získal vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V septembri 1967 nastúpil ako odborný asistent na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Strojníckej fakulty SVŠT a zotrval tu do r. 1990. Pedagogicky pôsobil v oblasti matematickej analýzy (reálna, komplexná a numerická analýza), pravdepodobnosti a štatistiky, parciálnych diferenciálnych rovníc, teórie transformácií a i. Vyučoval v dennom, diaľkovom aj postgraduálnom štúdiu, venoval sa nadaným študentom a pripravoval ich na súťaže v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Vo vedeckej oblasti publikoval práce najmä z teórie obyčajných diferenciálnych rovníc druhého a tretieho rádu. R. 1972 bol na trojmesačnom študijnom pobyte na univerzite v Readingu (Anglicko), kde spolupracoval s prof. F. M. Arscottom z univerzity v Manitobe (Winnipeg, Kanada). R. 1979 sa prácou Oscilačná teória a trojbodová okrajová úloha pre lineárnu diferenciálnu rovnicu tretieho rádu habilitoval na docenta v odbore matematická analýza. R. 1989 bol na dvojmesačnom pobyte u prof. R. Contiho na univerzite vo Florencii (Taliansko). Od 1. marca 1990 pracoval na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave, kde sa pričinil o vznik samostatnej katedry matematiky. R. 1991 sa stal jej prvým vedúcim. Od 1. marca 1993 pracoval na Katedre matematiky Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde sa významne podieľal na modernizácii učebných plánov a učebných osnov. Prednášal matematiku (v anglickom jazyku), teóriu rizika a za slovenskú stranu bol gestorom postgraduálneho kurzu Pokročilá aktuárska matematika a poistenie, ktorý organizačne v rámci projektu TEMPUS prebiehal za spolupráce s britskými inštitúciami. Od 1. júla 1996 bol vedúcim katedry matematiky.

Viedol vedecké a odborné semináre, bol autorom skrípt z funkcií komplexnej premennej a spoluautorom skrípt Riešené príklady z matematiky. Vo vedeckej činnosti inklinoval k tematike známej školy akademika O. Borůvku, ktorá sa venuje najmä oscilatorickým a asymptotickým vlastnostiam a okrajovým úlohám obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval 20 samostatných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch a vyše 20 ďalších odborných a výskumných prác. Vychoval niekoľko ašpirantov, vykonával rozsiahlu expertnú a recenznú činnosť, bol spoluriešiteľom výskumných úloh a riešiteľom grantových úloh. Svoje vedecké výsledky prezentoval na mnohých seminároch, konferenciách, sympóziách a školách doma i v zahraničí (Anglicko, Bulharsko, býv. ZSSR, Škótsko, Taliansko, Belgicko, Grécko). Bol členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a pravidelným účastníkom jej konferencií v Jasnej pod Chopkom. R. 1987 mu bolo udelené Čestné uznanie SVŠT za jeho zásluhy o rozvoj SVŠT.

Zomrel náhle 19. apríla 1997 v Bratislave.

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.