Západný Berlín: Rozdiel medzi revíziami
d + {{Substovaný infobox}} |
infobox, preklepy, wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox zaniknutý štát |
|||
{{Substovaný infobox}} |
|||
| názov = Západný Berlín |
|||
{| border="0" cellpadding="0" cellspacing="5" width="195" style="float:right; empty-cells:show; margin-left:0.5em; background:#efefef;" |
|||
| originálny názov = West Berlin |
|||
|- |
|||
| rok vzniku = 1949 |
|||
| align=center | '''Západný Berlín''' |
|||
| rok zániku = 1990 |
|||
|- |
|||
| viac pred = |
|||
| align=center style="background:#ffffff;" | |
|||
| pred 1 = Okupačné zóny Nemecka |
|||
{| |
|||
| pred 1 vlajka = Flag of Germany (1946-1949).svg |
|||
|- align=center |
|||
| pred 2 = |
|||
| <br />[[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_USA.png|90px]]<br /><small>americký sektor</small> |
|||
| pred 2 vlajka = |
|||
| <br />[[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_UK.png|90px]]<br /><small>britský sektor</small> |
|||
| pred info = |
|||
|- align=center |
|||
| viac po = |
|||
| colspan =2 | [[Súbor:Germany_after_WWII_Berlin_zones_F.png|90px]]<br /><small>francúzsky sektor</small> |
|||
| po 1 = Nemecko |
|||
⚫ | |||
| po 1 vlajka = Flag of Germany.svg |
|||
|- |
|||
| po 2 = |
|||
| align=center style="background:#ffffff;" | <br />[[Súbor:Germany_divided_Berlin_West_district_names.png|185px]]<br /> |
|||
| po 2 vlajka = |
|||
<small>mestské obvody<br />Západného Berlína</small> |
|||
| šírka 1. sloupce = |
|||
|} |
|||
| vlajka = Flag of Berlin.svg |
|||
⚫ | |||
| článok o vlajke = |
|||
⚫ | |||
| vlajka veľkosť = 120px |
|||
| znak = Coat of arms of Berlin.svg |
|||
| článok o znaku = |
|||
| znak veľkosť = 120px |
|||
| rámček znak = |
|||
| hymna = |
|||
| článok o hymne = |
|||
| motto = |
|||
| článok o motte = |
|||
| mapa = Germany divided Berlin West district names.png |
|||
| mapa veľkosť = |
|||
| mapa poznámka = Mestské obvody Západného Berlína |
|||
| hlavné mesto = Západný Berlín |
|||
| rozloha = |
|||
| rozloha poznámka = |
|||
| najvyšší bod = |
|||
| najvyšší bod poznámka = |
|||
| najdlhšia rieka = |
|||
| najdlhšia rieka poznámka= |
|||
| počet obyvateľov = |
|||
| počet obyvateľov poznámka = |
|||
| jazyky = [[nemčina]] |
|||
| národnostné zloženie = [[Nemci]] |
|||
| náboženstvo = |
|||
| štátne zriadenie = časť [[NSR]] |
|||
| materská zem = |
|||
| mena = [[Nemecká marka|západonemecká marka]] |
|||
| vznik = [[29. máj]] [[1948]] |
|||
| zánik = [[1990]] – [[Znovuzjednotenie Nemecka]] |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
Po stavbe [[Berlínsky múr|berlínskeho múru]] roku [[1961]] došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku [[1989]]; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku [[1991]] hlavným mestom zjednoteného [[Nemecko|Nemecka]]. |
Po stavbe [[Berlínsky múr|berlínskeho múru]] roku [[1961]] došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku [[1989]]; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku [[1991]] hlavným mestom zjednoteného [[Nemecko|Nemecka]]. |
||
Riadok 24: | Riadok 56: | ||
== Administratívne delenie == |
== Administratívne delenie == |
||
[[Súbor:Berlin Blockade-map.svg|thumb|left|185px|Jednotlivé sektory Berlína. Západný Berlín zahŕňal všetky sektory okrem sovietskeho, ktorý bol známy ako [[Východný Berlín]].]] |
|||
⚫ | |||
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov): |
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov): |
||
* |
* americký sektor: Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf |
||
* |
* britský sektor: Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau |
||
* |
* francúzsky sektor: Reinickendorf, Wedding |
||
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy |
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy z roku [[1998]] k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov s platnosťou od [[1. január]]a [[2001]], pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta. |
||
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[Enkláva (politická geografia)|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve |
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[Enkláva (politická geografia)|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve veľmi malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu, celkom 12 exkláv s rozlohou 113 ha. |
||
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná |
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec [[Steinstücken]]. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové cestné spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná [[vrtuľník]]mi [[U.S. Army|americkej armády]]. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v [[1988]] boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu. |
||
== Hospodárska a finančná situácia == |
== Hospodárska a finančná situácia == |
||
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky. |
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky. |
||
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie |
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie. Bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne. |
||
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia |
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia. Každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (''Berlinzulage''), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti, atď. |
||
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku [[1983]] okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni). |
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku [[1983]] okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni). |
||
Riadok 50: | Riadok 85: | ||
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší. |
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší. |
||
== Galéria == |
|||
<gallery> |
|||
File:Mauer axb01.jpg|Prechod trate [[S-Bahn]] berlínskym múrom. |
|||
File:Bln12 leaving.jpg|Tabuľa v jazykoch štyroch víťazných mocností a jazyku porazeného Nemecka, informujúca o opúšťaní amerického sektoru. |
|||
File:Bundesarchiv Bild 173-1282, Berlin, Brandenburger Tor, Wasserwerfer.jpg|Hranice východného a západného Berlína v roku 1961, nedávno pred vybudovaním berlínskym múrom. V tejto dobe došlo k jednej z najväčších kríz studenej vojny. |
|||
File:Berlin Alert 0400.jpg|Obrázok zo zimy z rokov 1969-1970, v oblasti Berlín-Zehlendorf. |
|||
</gallery> |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 13:21, 17. august 2015
Západný Berlín West Berlin
| |||||||
Geografia
| |||||||
Západný Berlín
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
časť NSR
| |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Západný Berlín bolo označenie pre západnú časť rozdeleného mesta Berlína, ktoré sa skladalo z troch západných sektorov – amerického, britského a francúzskeho.
Po stavbe berlínskeho múru roku 1961 došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku 1989; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku 1991 hlavným mestom zjednoteného Nemecka.
Západný Berlín (West-Berlin respektíve West Berlin), je hovorovým, nie úradným pojmom, ktorý sa však najviac vžil. V dôsledku studenej vojny a sporov o prináležitosti západných sektorov mesta viedli k vzniku mnohých názvov a foriem ako napríklad Samostatná politická jednotka Západný Berlín v úradnom žargóne NDR (porovnaj aj Poznámky k terminológii).
Administratívne delenie
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):
- americký sektor: Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf
- britský sektor: Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau
- francúzsky sektor: Reinickendorf, Wedding
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy z roku 1998 k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov s platnosťou od 1. januára 2001, pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych exkláv a enkláv. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve veľmi malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu, celkom 12 exkláv s rozlohou 113 ha.
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové cestné spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v 1988 boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu.
Hospodárska a finančná situácia
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala berlínska blokáda a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto Marshallov plán, v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie. Bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne.
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia. Každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (Berlinzulage), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti, atď.
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku 1983 okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni).
Alternatívne a multikultúrne mesto
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (Freie Universität), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou Benno Ohnesorga (1967) a atentátom na Rudi Dutschkeho (1968), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za nacistickú minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (APO, Außerparlamentarische Opposition) a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známy pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad Herbert von Karajan. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera Deutsche Oper a ďalší.
Galéria
-
Prechod trate S-Bahn berlínskym múrom.
-
Tabuľa v jazykoch štyroch víťazných mocností a jazyku porazeného Nemecka, informujúca o opúšťaní amerického sektoru.
-
Hranice východného a západného Berlína v roku 1961, nedávno pred vybudovaním berlínskym múrom. V tejto dobe došlo k jednej z najväčších kríz studenej vojny.
-
Obrázok zo zimy z rokov 1969-1970, v oblasti Berlín-Zehlendorf.