Jahodníky: Rozdiel medzi revíziami
→Referencie: rozšírenie |
d preklepy |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref> |
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred [[1. svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku [[1919]].<ref name=Martin2>{{Citácia knihy || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Martin - z dejín mesta || vydanie = 1 || vydavateľ = Vydavateľstvo Neografie || miesto = Martin || rok = 2000 || isbn = 80-88892-34-1 || kapitola = Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok || strany = 470 || jazyk = po slovensky}}</ref> |
||
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch [[1971]] - [[1973]] bolo vybudované sídlisko z panelových domov.<ref name=Thurzo54>{{Citácia knihy || |
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch [[1971]] - [[1973]] bolo vybudované sídlisko z panelových domov.<ref name=Thurzo54>{{Citácia knihy || priezvisko = Thurzo || meno = Igor || odkaz na autora = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 54 || jazyk = po slovensky}}</ref> Následne pribudol komplex budov základnej školy (otvorená v roku [[1975]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = ZŠ Jahodnícka - História školy || url = https://web.archive.org/web/20131021072955/http://www.zsjahodnickamt.sk/o-skole/historia-skoly/ || dátum vydania = || dátum aktualizácie = || dátum prístupu = 27.7.2015 || vydavateľ = ZŠ Jahodnícka (www.zsjahodnickamt.sk) || miesto = Martin || jazyk = po slovensky}}</ref>) a trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku [[1979]]) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice ([[1984]] - [[1988]]).<ref name=Thurzo54/> Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu [[Tuzex]] podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.<ref>{{Citácia knihy || priezvisko = Thurzo || meno = Igor || odkaz na autora = || priezvisko2 = Rakšányi || meno2 = Peter || odkaz na autora2 = || priezvisko3 = Dúbravec || meno3 = Róbert || odkaz na autora3 = || titul = Martin a jeho genius loci || vydanie = 1 || vydavateľ = Osveta || miesto = Martin || rok = 2013 || isbn = 978-80-8063-409-4 || kapitola = Martin - príbeh a perspektíva mesta || strany = 64 || jazyk = po slovensky}}</ref> V Jahodníkoch sídli aj martinská pobočka Daňového úradu Žilina. |
||
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“. |
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“. |
||
Verzia z 21:38, 18. august 2015
Jahodníky sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho juhovýchodnej časti. V minulosti boli Jahodníky samostatnou obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1919.[1]
Väčšinu dnešných Jahodník tvorí sidlisko z panelových domov. Iba v okrajových častiach sa nachádza niekoľko rodinných domov. Jahodnícke háje na juhu Jahodník sú využívané obyvateľmi Martina ako obľúbená oddychová zóna. Nachádza sa v nich aj skanzem, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického múzea.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o dedine „villa Bistricha“ (dnes Bystrička), ktorej chotár pokrýval aj územie dnešných Jahodník, je z roku 1258.[1] Medzi rokmi 1258 - 1284 sa zrejme od dediny na ľavom brehu rieky Turiec odčlenila dedina „Malá Bystrica“ („Kuzbyztrec“), ktorá sa rozvíjala na pravom brehu. Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval Malú Bystricu istému Vavrincovi, synovi Kozmasa.[1] V 14. storočí sa už v listinách spomína názov obce v podobe „Kis Bistercze alias Jahodnik“, resp. „Malá Bystrica, iným menom Jahodník“. Podľa niektorých historikov (napr. Ján Beňko) išlo o obnovenie názvu staršieho sídliska s názvom „Jahodník“, ktoré sa na tomto území nachádzalo do konca 11. storočia.[1]
Po vymretí všetkých Vavrincovych dedičov sa obec opäť stala kráľovským majetkom. V roku 1439 daroval Jahodníky kráľ Albrecht II. Ladislavovi z Necpál spolu s dedičným právom pre jeho potomkov.[1] Keď Ladislav získal v roku 1441 blatnické panstvo, stali sa jeho súčasťou aj obce Jahodníky a Žabokreky. Koncom 15. storočia sa v rýchlom slede striedali majitelia blatnického panstva, a teda aj Jahodníkov - vlastnili ho Záblatskovci, Koromovci a neskôr Révaiovci.[1]
V roku 1869 mali Jahodníky 388 obyvateľov a ich počet neustále rástol. V roku 1910 ich bolo už 980. V dedine fungovala škola, mlyn, liehovar, dve kožiarne, rozvíjali sa remeslá a obec mala aj vlastný poľovný revír.[1] Obci prináležali aj dva minerálne pramene vyvierajúce v Jahodníckych hájoch. Obyvatelia Jahodník a Martina sa koncom 19. storočia dohodli na spoločnom využívaní prameňov, chodili k nim na výlety a usporadúvali pri nich zábavy.[1]
Bezprostredná blízkosť, úzke hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Jahodníkmi a mestom Martin viedli už pred prvou svetovou vojnou k úvahám o pričlenení obce k Martinu. Definitívne boli Jahodníky pričlenené k Martinu v roku 1919.[2]
Pôvodná dedinská zástavba Jahodník bola kompletne zbúraná v záujme vybudovania novej časti mesta Martin. V rokoch 1971 - 1973 bolo vybudované sídlisko z panelových domov.[3] Následne pribudol komplex budov základnej školy (otvorená v roku 1975[4]) a trojica obchodov podľa projektu Mariána Pivarčiho (v roku 1979) a ubytovne pre potreby novovzniknutých rozvíjajúcich sa martinských podnikov a nemocnice (1984 - 1988).[3] Dobudovanie občianskej vybavenosti pokračovalo v 80. rokoch 20. storočia výstavbou novej budovy obchodného domu Tuzex podľa projektu Jaroslavy Zacharovej a Jozefa Juráška.[5] V Jahodníkoch sídli aj martinská pobočka Daňového úradu Žilina.
V súčasnosti sú Jahodníky súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.
Erb
Erb obce z roku 1862 odráža pomenovanie obce. Tvorí ho jahodový list, pod ktorým sa nachádza vodorovný dvojrad desiatich jahodových plodov. Úrodnosť jahody má symbolizovať trvácnosť obce.[6]
Rodáci
- Katarína Kollárová, rod. Frndová - matka Jána Kollára[7]
- Samuel Ivaška (1888 - 1981) - zakladateľ umelého chovu hlavátok [6]
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 182 - 185.
- ↑ Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 470.
- ↑ a b THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 54.
- ↑ ZŠ Jahodnícka - História školy [online]. Martin: ZŠ Jahodnícka (www.zsjahodnickamt.sk), [cit. 2015-07-27]. Dostupné online.
- ↑ THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
- ↑ a b JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 198.
- ↑ JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Od storočia po storočie, s. 116.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahodníky
.svg){kind=small}
