Cirkevná slovančina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v 11. storočí. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti spoločné označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v 11. storočí. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti spoločné označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
||
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. |
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. |
||
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukraine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukraine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
||
Verzia z 17:54, 26. október 2006
Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti spoločné označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu.
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukraine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk.