Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Externé odkazy: kategórie
Riadok 46: Riadok 46:
[[Kategória:Sídla v Indii]]
[[Kategória:Sídla v Indii]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Indii]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Indii]]
[[ria:Budhistické pútnické miesta]]
[[Kategória:Budhistické pútnické miesta]]
[[Kategória:Budhistické umenie]]
[[Kategória:Budhistické umenie]]

Verzia z 01:24, 28. september 2015

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát India India
Typ kultúrna
Kritériá i, ii, iii, vi
Identifikačné č. 242
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Adžante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu.[1] Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).[1]

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Referencie

  1. a b Adžanta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 59.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy