Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
wikilinky, formulácia
(Doplnenie profilu z prekladu z citovaného zdroja)
(wikilinky, formulácia)
V etike zastával ideál oslobodenia človeka z ľudu a rozumný egoizmus.
 
== Životopis ==
Černyševskij bolBol synom ušľachtilého duchovného Gavrila Ivanoviča, pod ktorého láskavýmjeho vedením získal základné vzdelanie. Navštevoval potom saratovský seminár, kde získal znalosti jazykov, dejín, zemepisu, teórie literatúry i ruskej gramatiky, z časti vďaka vlastnej usilovnosti. Aj napriek tomu, že školu nedokončil odišiel r.v roku [[1846]] študovať do Petrohradu[[Petrohrad]]u, kde sa na filozofickej fakulte univerzity venoval najmä štúdiu slovesnosti. Naviazal tu styky s revolučnými demokratmi a už vtedy sa začal zaujímať o politiku v miere pre Rusko neobvyklej. Jeho kritici upozorňujú, že lepšej kvalifikácie ako pre literatúru získal v dobe štúdia Černyševskij ako politický ekonóm, nakoľko s veľkým záujmom hltal dieľadiela utopických socialistov Saint-Simona a Fouriera, zatiaľ čo materializmu sa priučil u Ludvíka[[Ludwig Andreas Feuerbach|Ludwiga Feuerbacha]] a ďalších klasikov nemeckej filozofie.
 
Po skončení petrohradských štúdii sa Černyševskijv r.roku [[1851]] vrátil ako učiteľ do Saratova a o dva roky neskôr stretol svoju budúcu ženumanželku. Roku [[1854]] sa usadil v Petrohrade, kde sa vďaka známostiam stal učiteľom na 2. Vojenskejvojenskej kadetke. Vydržal tam však len rok, ako učiteľ bol totiž nadšený a presvedčivý, ale na budúcich vojakov nemiestne mäkký. Študenti nič nerobili a nič nevedeli, nakoľko nikdy neodolal ich naliehaniu, aby niečo rozprával. Po roku ho vyhodili a Černyševskij sa musel chtiac nechtiac venovať literatúraliteratúre. Začal najprv neveľkými článkami pre rôzne petrohradské časopisy, recenziami a tiež prekladmi z angličtiny, ale už r.v roku [[1854]] prešiel do časopisu ''Sovremennik''. Tu sa hneď vypracoval a vedľa básnika NěkrasovaNekrasova a kritika Dobroljubova[[Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov|Dobroľubova]] bol jednou z hlavných osobností tohto kritického žurnálu. V máji [[1855]] ešte obhájil dizertačnú prácu na tému ''Estetický vzťah umenia ku skutočnosti'', v nej sa celkom jasne postavil v tejto oblasti na stanovisko materializmu. Fakulta však jeho tézy prijala a keby sa proti nemu nepostavil minister kultúry a vyučovania, dostal by Černyševskij i vedeckú hodnosť. Takto sasi pripojil k necnostiam režimu ďalšia položka a dôvod bojovať proti nemu.
 
Pre svoju revolučnú činnosť bol Černyševskijv r.roku [[1862]] uväznený v Petropavlovskej pevnosti, kde však ďalej vytrvalo písal. Vytvoril tu aj svoje najslávnejšie dielo, román čo''Čo robiť'', podľa základnej osnovy vlastne iba príbeh milostného trojuholníku. Autor bol vyšetrovaný pre svoju protištátnu činnosť, ale cenzúra povolilapustila jeho dielo kdo tlačitlače. Neskôr však mali cenzori dôvod ľutovať, nakoľko román aj napriek spochybňovaniu literárnej kvality získal v Rusku nesmierny vplyv, prirovnávaný až k vplyvu Marxových[[Karl Marx|Marxovych]] diel. V r.roku [[1864]] bol Černyševskij poslaný do vyhnanstva na východný [[Sibír]], kde pokračoval v literárnej činnosti. V r.roku [[1883]] ho premiestnili do Astrachany[[Astrachán]]u a o šestšesť rokov neskôr sa mohol vrátiť do Saratova, kde skoro na to zomiera.
 
V [[Sovietsky zväz|sovietskej ére]] bol Černyševskij ako [[Revoluční demokrati|revolučný demokrat]], nepriateľ cárizmu[[cár]]izmu, [[ateizmus|ateista]] a [[Materializmus|materialista]] vysoko cenený. [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] si názov jeho kľúčového románu vypožičal kna pomenovaniupomenovanie svojho pamfletu[[pamflet]]u z prelomu rokov [[1901]]/[[1902|02]]. [[Socialistický realizmus]] nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upetoupäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil deziluzivne obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]] v románe ''Dar'' (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia. Možná tak vystihol aspoň jedno – chuťou páchať dobro Černyševskij páchal zlo, zasial vietor, ktorého ničivý orkán žali potom nasledujúce generácia.
 
== Iné projekty ==

Navigačné menu