Pogrom: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Úvodná sekcia: wikilinky, šablóna
LacoR (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 7: Riadok 7:
Nový cár [[Alexander III. (Rusko)|Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku [[1884]]. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch [[1903]] – [[1906]]. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] ([[1917]] – [[1922]]) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 – 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Vasilievič Petľura|Simona Petľuru]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]].
Nový cár [[Alexander III. (Rusko)|Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku [[1884]]. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch [[1903]] – [[1906]]. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] ([[1917]] – [[1922]]) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 – 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Vasilievič Petľura|Simona Petľuru]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]].


Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v [[Poľsko|Poľsku]], [[Argentína|Argentíne]] a v celom Arabskom svete. Po zavedení [[norimberské zákony|norimberských zákonov]] došlo k viacerým veľkým pogromom známym ako [[krištáľová noc]]<ref>Jonca, K., Kristallnacht. in Laqueur, W., 2001, ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, s. 385-391</ref>. Ničivé pogromy sa udiali počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď došlo i k Rumunskému pogromu v [[Iaşi]], kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v [[Jedwabne|Jedwabnom]] v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. K brutálnym pogromom došlo aj v nacistami okupovaných Pobaltských krajinách, napr. v [[Kaunas]]e koncom júna [[1941]], kde bolo zavraždených asi 3800 Židov, vrátane žien a detí. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku [[1946]].
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v [[Poľsko|Poľsku]], [[Argentína|Argentíne]] a v celom Arabskom svete. Po zavedení [[norimberské zákony|norimberských zákonov]] došlo k viacerým veľkým pogromom známym ako [[krištáľová noc]]<ref>Jonca, K., Kristallnacht. in Laqueur, W., 2001, ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, s. 385-391</ref>. Ničivé pogromy sa udiali počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď došlo i k Rumunskému pogromu v [[Jasy]], kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v [[Jedwabne|Jedwabnom]] v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. K brutálnym pogromom došlo aj v nacistami okupovaných Pobaltských krajinách, napr. v [[Kaunas]]e koncom júna [[1941]], kde bolo zavraždených asi 3800 Židov, vrátane žien a detí. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku [[1946]].


== Pogromy na Slovensku ==
== Pogromy na Slovensku ==

Verzia z 00:29, 1. október 2015

Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes Dnepropetrovsk) v roku 1905

Pogrom (rus. погром – dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.

Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.

Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 19031906. Počas ruskej občianskej vojny (19171922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 – 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petľuru, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.

Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Po zavedení norimberských zákonov došlo k viacerým veľkým pogromom známym ako krištáľová noc[1]. Ničivé pogromy sa udiali počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Jasy, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabnom v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. K brutálnym pogromom došlo aj v nacistami okupovaných Pobaltských krajinách, napr. v Kaunase koncom júna 1941, kde bolo zavraždených asi 3800 Židov, vrátane žien a detí. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.

Pogromy na Slovensku

Po druhej svetovej vojne vypukol 24. septembra 1945 v Topoľčanoch pogrom, pri ktorom bolo zranených 48 Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.

Referencie

  1. Jonca, K., Kristallnacht. in Laqueur, W., 2001, The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, Londýn, s. 385-391

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pogrom