Asertivita: Rozdiel medzi revíziami
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
d wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Asertivita''' je schopnosť, [[komunikácia|komunikačná zručnosť]], primeraným spôsobom vyjadrovať svoje [[pocit]]y, [[názor]]y a potreby v [[ |
'''Asertivita''' je schopnosť, [[komunikácia (psychológia)|komunikačná zručnosť]], primeraným spôsobom vyjadrovať svoje [[pocit]]y, [[názor]]y a potreby v [[vzájomné pôsobenie|interakcii]] s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj [[Kritika (činnosť)|kritizovať]] bez [[manipulácia (psychológia)|manipulácie]], [[agresivita|agresivity]] alebo [[pasivita|pasivity]]. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj [[názor]] a [[Akceptácia|akceptovať]] názory ostatných, žije [[sloboda|slobodne]], a pritom neobmedzuje slobodu iných. |
||
Slovo ''asertivita'' pochádza z [[latinčina|latinského]] slova "asercio" resp. z [[angličtina|anglického]] slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať". |
Slovo ''asertivita'' pochádza z [[latinčina|latinského]] slova "asercio" resp. z [[angličtina|anglického]] slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať". |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Riešenie konfliktov == |
== Riešenie konfliktov == |
||
Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu [[konflikt]]ov dva prostriedky - [[boj]] a [[únik]]. Človek pridal nový prostriedok - [[verbálna komunikácia|verbálnu komunikáciu]] a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená. |
Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu [[konflikt]]ov dva prostriedky - [[boj]] a [[únik (psychológia)|únik]]. Človek pridal nový prostriedok - [[verbálna komunikácia|verbálnu komunikáciu]] a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená. |
||
Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán ''prehráva''. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď ''víťaz'' stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou. |
Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán ''prehráva''. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď ''víťaz'' stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou. |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
== Manipulatívne správanie == |
== Manipulatívne správanie == |
||
Neasertívne správanie býva zväčša aj |
Neasertívne správanie býva zväčša aj manipulatívne. Manipulatívne správanie sleduje cieľ skryto a nepriamo. Je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, [[ignorancia|ignorancie]] a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených ''neasertívnych povier''. Na odstránenie neasertívnych [[povera|povier]] boli sformulované základné [[asertívne práva]], ktorých [[aplikácia]] prostredníctvom [[asertívne komunikačné techniky|asertívnych komunikačných techník]] odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám. |
||
== Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity == |
== Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity == |
||
Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života [[ |
Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života [[Človek rozumný|človeka]], ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. |
||
Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov: |
Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov: |
||
Riadok 37: | Riadok 37: | ||
# dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych [[asertívne komunikačné techniky|asertívnych komunikačných techník]] |
# dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych [[asertívne komunikačné techniky|asertívnych komunikačných techník]] |
||
# prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa |
# prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa |
||
Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej [[spätná väzba|spätnej väzby]]. |
Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej [[spätná väzba (všeobecne)|spätnej väzby]]. |
||
Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie. |
Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie. |
Verzia z 01:11, 2. október 2015
Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.
Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".
Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.
Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Riešenie konfliktov
Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj a únik. Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená.
Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou.
Asertívne riešenie konfliktov
Asertívne riešenie konfliktov vedie
- k sebapresadeniu,
- k vnútornej spokojnosti,
- k spolupráci,
- k rozvoju priateľstva,
- k pocitu spolupatričnosti,
- k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.
- k ovládaniu sa
Manipulatívne správanie
Neasertívne správanie býva zväčša aj manipulatívne. Manipulatívne správanie sleduje cieľ skryto a nepriamo. Je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia prostredníctvom asertívnych komunikačných techník odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.
Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity
Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie.
Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:
- pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania
- osvojenie si filozofie asertívneho správania sa
- dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník
- prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa
Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.
Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.
Pozri aj
Iné projekty
- Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Asertivita
Zdroje
- Ján Praško: Asertivita v partnerství ISBN 80-247-1246-6
- Capponi, V. – Novák, T.: Asertivně do života ISBN 80-247-0989-9
- M. J. Smith: When I say no, I feel guilty