Olympijské hry (starovek): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Revízia 6136031 používateľa 87.197.21.137 (diskusia) bola vrátená |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Hoplitodromos Staatliche Antikensammlungen 1471.jpg|thumb|250px|''Beh ťažkoodencov'' (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfóre, cca. [[550 pred Kr.]] ]] |
|||
'''Olympijské hry''' boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom [[Grécko|Grécku]] raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta [[Zeus|Diovi]] v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] na [[Peloponéz]]e medzi rokmi (najneskôr) [[776 pred Kr.]] a (najskôr) [[394]] (po Kr.). |
'''Olympijské hry''' boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom [[Grécko|Grécku]] raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta [[Zeus|Diovi]] v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] na [[Peloponéz]]e medzi rokmi (najneskôr) [[776 pred Kr.]] a (najskôr) [[394]] (po Kr.). |
||
| Riadok 5: | Riadok 6: | ||
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha [[Zeus|Dia]]. |
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha [[Zeus|Dia]]. |
||
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - |
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - [[ekecheiria]].<ref name="Ekecheiria">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=111-113}}</ref> Podľa antických autorov bolo tzv. vyhlásenie všeobecného posvätného mieru počas trvania olympijských hier zabezpečené zmluvou, podpísanou élidským kráľom Ifitom a [[Sparta (starovek)|spartským]] zákonodarcom [[Lykourgos (Sparta)|Lykúrgom]].<ref>[[Plutarchos]], ''Bioi paralléloi, Lykourgos'', 1.</ref><ref name="Ífitos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=224}}</ref> |
||
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri [[Héraie|héraách]]. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom [[hélládonik]]ov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9). |
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri [[Héraie|héraách]]. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom [[hélládonik]]ov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9). |
||
Verzia z 08:54, 9. október 2015
Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 394 (po Kr.).
Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.[1] Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier Héraklovi alebo Pelopovi. Po ich odmlčaní sa za vlády élidského kráľa Oxyla vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho neskorší nástupca élidský kráľ Ifitos.[2]
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheiria.[3] Podľa antických autorov bolo tzv. vyhlásenie všeobecného posvätného mieru počas trvania olympijských hier zabezpečené zmluvou, podpísanou élidským kráľom Ifitom a spartským zákonodarcom Lykúrgom.[4][2]
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri héraách. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9).
Pôvodne hry trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na vzdialenosť jedného stadia (cca 192,27 metra).[5] Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.
Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.
Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. pretekali na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pred Kr.) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
Referencie a bibliografia
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 156.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80 Chybné ISBN. S. 224.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. ISBN 77-043-86 Chybné ISBN. S. 111-113.
- ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Lykourgos, 1.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. ISBN 77-043-86 Chybné ISBN. S. 111.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olympijské hry (starovek)
