Dvojhláska: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d kat.
Mz (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Dvojhláska''' alebo '''diftong''' (z gr. δίφθογγος / ''difthongos''; „dvojzvuk“) je typ hlásky s tónovou štruktúrou, pri ktorej dochádza k plynulému spojeniu dvoch vokalických pozícií do jedného slabičného jadra.
'''Dvojhláska''' alebo '''diftong''' (z gr. δίφθογγος / ''difthongos''; „dvojzvuk“) je spojenie dvoch vokalických alebo sonórnych prvkov do jednej [[slabika|slabiky]]. Dvojhláska funguje ako jedna (dlhá) samohláska.


Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej [[samohláska|samohlásky]] a jednej [[polosamohláska|polosamohlásky]], ktorá sa vyznačuje nižšou mierou [[sonorita|sonority]] ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii.
Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej [[samohláska|samohlásky]] a jednej [[polosamohláska|polosamohlásky]], ktorá sa vyznačuje nižšou mierou [[sonorita|sonority]] ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii.


V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: ie, iu, ia, ô.
V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: ie (predná), iu (vysoká), ia (stredná), ô (zadná).


{{Jazykový výhonok}}
{{Jazykový výhonok}}

Verzia z 15:51, 27. október 2006

Dvojhláska alebo diftong (z gr. δίφθογγος / difthongos; „dvojzvuk“) je spojenie dvoch vokalických alebo sonórnych prvkov do jednej slabiky. Dvojhláska funguje ako jedna (dlhá) samohláska.

Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej samohlásky a jednej polosamohlásky, ktorá sa vyznačuje nižšou mierou sonority ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii.

V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: ie (predná), iu (vysoká), ia (stredná), ô (zadná).