Edwin McMillan: Rozdiel medzi revíziami
preklad článku cs:Edwin McMillan nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie |
šablóna |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
| Portál3 = |
| Portál3 = |
||
}} |
}} |
||
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
|||
'''Edwin Mattison McMillan''' (* [[18. september]] [[1907]]{{--}}† [[7. september]] [[1991]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[fyzika|fyzik]], ktorý je považovaný za prvého výrobcu [[transurán]]u. V roku [[1951]] spolu s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]]. |
'''Edwin Mattison McMillan''' (* [[18. september]] [[1907]]{{--}}† [[7. september]] [[1991]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[fyzika|fyzik]], ktorý je považovaný za prvého výrobcu [[transurán]]u. V roku [[1951]] spolu s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]]. |
||
Verzia z 21:40, 7. november 2015
Edwin Mattison McMillan | |
americký fyzik | |
Narodenie | 18. september 1907 Redondo Beach, Kalifornia, USA |
---|---|
Úmrtie | 7. september 1991 (83 rokov) El Cerrito, Kalifornia, USA |
Alma mater | California Institute of Technology Princeton University |
Odkazy | |
Commons | Edwin McMillan |
Edwin Mattison McMillan (* 18. september 1907 – † 7. september 1991) bol americký fyzik, ktorý je považovaný za prvého výrobcu transuránu. V roku 1951 spolu s Glennom Seaborgom získal Nobelovu cenu za chémiu.
V roku 1924 začal študovať na Kalifornskom technickom inštitúte (Caltech). V roku 1928 tu získal titul Bachelor of Science a v roku 1929 titul Master of Science. V roku 1932 získal Ph.D. na Princetonskej univerzite.
Než získal doktorát, bol v skupine Ernesta Orlanda Lawrenca a v roku 1934 začal pracovať v novo vzniknutej Berkeley Radiation Laboratory.
V roku 1940 spolu s Philipom Abelsonom pri bombardovaní tenkej uránovej fólie neutrónmi vytvoril neptúnium. Potom ale začal s výskumom radarov na MIT a ďalšie transurány objavil Glenn Seaborg. Počas druhej svetovej vojny pracoval na projekte Manhattan v Národnom laboratóriu Los Alamos. V roku 1946 sa stal profesorom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku 1958 sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku 1973.
V roku 1945 vyvinul niekoľko metód na vylepšenie cyklotrónu, čo viedlo k vynálezu synchrotrónu. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.
V roku 1951 získal s Glennom Seaborgom Nobelovu cenu za chémiu za "objavy v chémii transuránových prvkov".
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edwin McMillan na českej Wikipédii.