Chvost (stavovce): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklad článku cs:Ocas nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie
 
d typografia, preklepy
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Beaver_2.jpg|thumb|Bobor kanadský (''Castor canadensis'') a jeho nápadný chvost]]
[[Súbor:Beaver_2.jpg|thumb|Bobor kanadský (''Castor canadensis'') a jeho nápadný chvost]]
[[Súbor:USA_California_San_Diego_Zoo_Peacock.jpg|thumb|Páví ''chvost'' sú v skutočnosti chvostové perá]]
[[Súbor:USA_California_San_Diego_Zoo_Peacock.jpg|thumb|Páví ''chvost'' sú v skutočnosti chvostové perá]]
'''Chvost''' ([[Latinčina|latinsky]]: ''cauda''), je podlhovastá [[končatina]], ktorá sa nachádza u niektorých [[Živočíchy|živočíchov]] na zadnom konci ich tela. Tzv. '''pravý chvost''' je chvost [[Chordáty|chordátov]] do ktorého nezasahuje [[Tráviaca sústava|tráviaca trubica]] (nachádza sa celý až za [[Ritný otvor|análnym otvorom]], je teda postanálny).<ref name="zoology">{{citácia knihy
'''Chvost''' ({{vjz|lat|''cauda''}}) je podlhovastá [[končatina]], ktorá sa nachádza u niektorých [[Živočíchy|živočíchov]] na zadnom konci ich tela. Tzv. ''pravý chvost'' je chvost [[Chordáty|chordátov]] do ktorého nezasahuje [[Tráviaca sústava|tráviaca trubica]] (nachádza sa celý až za [[Ritný otvor|análnym otvorom]], je teda postanálny).<ref name="zoology">{{Citácia knihy | titul = Zoology | meno = Stephen A | priezvisko = Miller | meno2 = John P | priezvisko2 = Harley | vydanie = 5 | vydavateľ = The McGraw−Hill Companies | rok = 2001}}</ref> U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len [[kostrč]].
| titul=Zoology
| meno= Stephen A
|priezvisko = Miller
|meno2=John P
|priezvisko2= Harley
|vydanie=5
| vydavateľ= The McGraw−Hill Companies
| rok=2001}}</ref> U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len [[kostrč]].


Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.
Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.


== Funkcia ==
== Funkcia ==
Chvost ako orgán slúži k mnohým účelom. U [[Ovca|oviec]] sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad [[tur]], slúži na odháňanie otravného [[Hmyz|hmyzu]]. U [[bobr|bobrov]] slúžia k pohybu vo vodnom prostredí. Chápani majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost k pohybu, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty [[veverička|veveričiek]] sú tak huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u [[Kengurovité|klokanov]] slúži chvost k pohybu - pomáha ako pružina pri skákaní.<ref name="dawkins">{{citácia knihy
Chvost ako orgán slúži k mnohým účelom. U [[Ovca|oviec]] sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad [[tur (rod)|tur]], slúži na odháňanie otravného [[hmyz]]u. U [[bobor|bobrov]] slúži k pohybu vo vodnom prostredí. Opice z rodu [[pavúčiak]]y majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost k pohybu, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty [[veverička|veveričiek]] sú tak huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u [[Kengurovité|klokanov]] slúži chvost k pohybu - pomáha ako pružina pri skákaní.<ref name="dawkins">{{Citácia knihy | priezvisko = Dawkins | meno = Richard | titul = Příběh předka | vydavateľ = Academia | rok = 2008}}</ref>
| priezvisko = Dawkins
|meno=Richard
| titul=Příběh předka
| vydavateľ=Academia
|rok=2008}}</ref>


Niektorí živočíchy sú schopní odvrhnúť chvost čiže vykonať tzv. ''kaudálnu autotómiu''. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopní konkrétne mnohé [[mlokotvaré]] [[obojživelníky]], [[hatéria bodkovaná]], niektorí jašteri, amfisbény, ale aj niekoľko [[Hady|hadov]] a dokonca niektorí [[Hlodavce|hlodavci]].<ref>{{citácia knihy
Niektoré živočíchy sú schopné odvrhnúť chvost čiže vykonať tzv. ''kaudálnu autotómiu''. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopné konkrétne mnohé [[mlokotvaré]] [[obojživelníky]], [[hatéria bodkovaná]], niektoré [[Jaštery (Lacertilia)|jaštery]], ale aj niekoľko [[Hady|hadov]] a dokonca niektoré [[hlodavce]].<ref>{{Citácia knihy | titul = Historie obratlovců; evoluce, fylogeneze, systém | meno = Zbyněk | priezvisko = Roček | vydavateľ = Academia | rok = 2002 | miesto = Praha | isbn = 80-200-0858-6}}</ref>
| titul = Historie obratlovců; evoluce, fylogeneze, systém
| meno=Zbyněk
| priezvisko = Roček
| vydavateľ=Academia
| rok=2002
| miesto=Praha
| isbn=80-200-0858-6}}</ref>


Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho [[rudiment]], napr. u človeka [[kostrč]]). Ďalším príkladom sú [[Leňoch (biológia)|leňochody]] a [[Koala medvedíkovitá|koaly]]. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.<ref name="dawkins" />
Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho [[rudiment]], napr. u človeka [[kostrč]]). Ďalším príkladom sú [[Leňoch (biológia)|leňochody]] a [[Koala medvedíkovitá|koaly]]. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.<ref name="dawkins" />
Riadok 36: Riadok 16:


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Animal tails}}
{{projekt}}


== Zdroj ==
== Zdroj ==

Verzia z 07:18, 22. november 2015

Bobor kanadský (Castor canadensis) a jeho nápadný chvost
Páví chvost sú v skutočnosti chvostové perá

Chvost (lat. cauda) je podlhovastá končatina, ktorá sa nachádza u niektorých živočíchov na zadnom konci ich tela. Tzv. pravý chvost je chvost chordátov do ktorého nezasahuje tráviaca trubica (nachádza sa celý až za análnym otvorom, je teda postanálny).[1] U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len kostrč.

Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.

Funkcia

Chvost ako orgán slúži k mnohým účelom. U oviec sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad tur, slúži na odháňanie otravného hmyzu. U bobrov slúži k pohybu vo vodnom prostredí. Opice z rodu pavúčiaky majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost k pohybu, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty veveričiek sú tak huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u klokanov slúži chvost k pohybu - pomáha ako pružina pri skákaní.[2]

Niektoré živočíchy sú schopné odvrhnúť chvost čiže vykonať tzv. kaudálnu autotómiu. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopné konkrétne mnohé mlokotvaré obojživelníky, hatéria bodkovaná, niektoré jaštery, ale aj niekoľko hadov a dokonca niektoré hlodavce.[3]

Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho rudiment, napr. u človeka kostrč). Ďalším príkladom sú leňochody a koaly. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.[2]

Referencie

  1. MILLER, Stephen A; HARLEY, John P. Zoology. 5. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2001.
  2. a b DAWKINS, Richard. Příběh předka. [s.l.] : Academia, 2008.
  3. ROČEK, Zbyněk. Historie obratlovců; evoluce, fylogeneze, systém. Praha : Academia, 2002. ISBN 80-200-0858-6.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ocas na českej Wikipédii.