Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:29, 18. december 2015

Juraj Buchholtz (Georgius Buchholtz), (Georg Buchholtz), (* 3. november 1688, Kežmarok - † 3. august 1737 Kežmarok), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vroclave a Lipsku.

Život a dielo

Študoval v Rožňave a Kežmarku, absolvoval štúdium teológie v Gdansk Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií roku 1714 sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v Paludzi a od roku 1772 do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o lososoch v rieke Poprad a v Dunajci, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch o Demänovských jaskyniach. Skúmal a zakreslil aj Silická Silickú Ľadnicu, i Domicu. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom Západných Tatier. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú tútu opísal v Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou. Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 1723 – 1726 vo Vroclavských análoch Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.^[1]Buchholtz online

Externé odkazy

Referencie

↑ Časopis Vysoké Tatry, In.Bohuš,Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč.IX. čís. 3/70, str.28-29

[1] Časopis Vysoké Tatry, In.Bohuš,Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč.IX. čís. 3/70, str.28-29

[1]

Verzia z 18:28, 18. december 2015 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d typografia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:29, 18. december 2015 upraviť vrátiť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d gramatika Ďalšia úprava →
Riadok 1:		Riadok 1:
	'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz''), (''Georg Buchholtz''), (* [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]] - † [[3. august]] [[1737]] [[Kežmarok]]), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok\|Kežmarku]], ~~zasvätil~~ svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier, ~~prvý~~ zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko\|Lipsku]].		'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz''), (''Georg Buchholtz''), (* [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]] - † [[3. august]] [[1737]] [[Kežmarok]]), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok\|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko\|Lipsku]].

	== Život a dielo ==		== Život a dielo ==