Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
typografia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz'' |
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz'', ''Georg Buchholtz''; * [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]]{{--}}† [[3. august]] [[1737]], [[Kežmarok]]), syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]]. |
||
== Život a dielo == |
== Život a dielo == |
||
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u |
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a od roku [[1772]] do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou. |
||
⚫ | |||
S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In.Bohuš,Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč.IX. čís. 3/70, str.28-29</ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online] |
|||
⚫ | Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29</ref><ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online]</ref> |
||
==Externé odkazy== |
==Externé odkazy== |
||
Riadok 14: | Riadok 13: | ||
<references /> |
<references /> |
||
{{DEFAULTSORT:Buchholtz, Juraj, 1688}} |
|||
[[Kategória: |
[[Kategória:Narodenia v 1688]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Úmrtia v 1737]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Slovenskí astronómovia]] |
||
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí horolezci]] |
[[Kategória:Slovenskí horolezci]] |
||
[[Kategória:Slovenskí vedci]] |
[[Kategória:Slovenskí vedci]] |
Verzia z 20:41, 18. december 2015
Juraj Buchholtz (Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz; * 3. november 1688, Kežmarok – † 3. august 1737, Kežmarok), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vroclave a Lipsku.
Život a dielo
Študoval v Rožňave a Kežmarku, absolvoval štúdium teológie v Gdansku, Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií roku 1714 sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v Paludzi a od roku 1772 do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o lososoch v rieke Poprad a v Dunajci, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch o Demänovských jaskyniach. Skúmal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, i Domicu. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom Západných Tatier. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú túru opísal v Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou.
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 1723 – 1726 vo Vroclavských análoch Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.[1][2]
Externé odkazy
Referencie
- ↑ Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29
- ↑ Buchholtz online