Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
d wikilinky
typografia
Riadok 1: Riadok 1:
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz''), (''Georg Buchholtz''), (* [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]] - † [[3. august]] [[1737]] [[Kežmarok]]), syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]].
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz'', ''Georg Buchholtz''; * [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]]{{--}}† [[3. august]] [[1737]], [[Kežmarok]]), syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]].


== Život a dielo ==
== Život a dielo ==
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a od roku [[1772]] do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj Silická [[Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a od roku [[1772]] do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Bol aj literárne činný.
S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In.Bohuš,Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč.IX. čís. 3/70, str.28-29</ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online]


Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29</ref><ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online]</ref>


==Externé odkazy==
==Externé odkazy==
Riadok 14: Riadok 13:
<references />
<references />


[[Kategória:Narodenia v 1688|Juraj Buchholtz (1688)]]
{{DEFAULTSORT:Buchholtz, Juraj, 1688}}
[[Kategória:Úmrtia v 1737|Buchholtz, Juraj (1737). ]]
[[Kategória:Narodenia v 1688]]
[[Kategória:Slovenskí astronómovia|Buchholtz,Juraj (1688)]]
[[Kategória:Úmrtia v 1737]]
[[Kategória:Osobnosti Vysokých Tatier]]
[[Kategória:Slovenskí astronómovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
[[Kategória:Slovenskí horolezci]]
[[Kategória:Slovenskí horolezci]]
[[Kategória:Slovenskí vedci]]
[[Kategória:Slovenskí vedci]]

Verzia z 20:41, 18. december 2015

Juraj Buchholtz (Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz; * 3. november 1688, Kežmarok – † 3. august 1737, Kežmarok), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vroclave a Lipsku.

Život a dielo

Študoval v Rožňave a Kežmarku, absolvoval štúdium teológie v Gdansku, Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií roku 1714 sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v Paludzi a od roku 1772 do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o lososoch v rieke Poprad a v Dunajci, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch o Demänovských jaskyniach. Skúmal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, i Domicu. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom Západných Tatier. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú túru opísal v Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou.

Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 17231726 vo Vroclavských análoch Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.[1][2]

Externé odkazy

Referencie

  1. Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29
  2. Buchholtz online