Litovci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 92.144.38.56 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 31.134.103.229
wikilinky, rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Lietuviai.Lithuanians.png|right|thumb|Známi Litovci]]
[[Súbor:Lietuviai.Lithuanians.png|thumb|Známi Litovci]]
[[Súbor:Etnoregionai.png|thumb|right|250px|Historické regióny Litvy]]
[[Súbor:Etnoregionai.png|thumb|Historické regióny Litvy]]
'''Litovci''' patria k baltským [[národ]]om, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora. Hovoria litovským jazykom, ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k indoeurópskym jazykom. Vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo, ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.
'''Litovci''' patria k baltským [[národ]]om, ktoré obývajú východné pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]]. Hovoria [[litovčina|litovským jazykom]], ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskym jazykom]]. Vyznávajú [[Latinská cirkev|rímskokatolícke náboženstvo]], ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.


== Počty Litovcov v jednotlivých krajinách ==
== Počty Litovcov v jednotlivých krajinách ==
* '''Litva''' 2 679 600 (2012)<ref name="pop">[http://db1.stat.gov.lt/statbank/selectvarval/saveselections.asp?MainTable=M3010215&PLanguage=0&TableStyle=&Buttons=&PXSId=3236&IQY=&TC=&ST=ST&rvar0=&rvar1=&rvar2=&rvar3=&rvar4=&rvar5=&rvar6=&rvar7=&rvar8=&rvar9=&rvar10=&rvar11=&rvar12=&rvar13=&rvar14=]</ref>
* '''Litva''' 2 864 000 (2007)
* '''USA''' 640 269 (2013)<ref>640,269±16,635 at 90% confidence interval; {{citácia elektronického dokumentu
* '''USA''' 659 992
|titul=B04003. Total Ancestry Reported
* '''Brazília''' cca 800 000
|url=http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_12_1YR_B04003&prodType=table
* '''Veľká Británia''' cca 100 000
|vydavateľ=United States Census Bureau
* '''Rusko''' cca 76 000
|dátum prístupu=2015-5-4
* '''Írsko''' cca 50 000
|jazyk=anlicky}}</ref>
* '''Nemecko''' cca 40 000
* '''Brazília''' 632 (2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* '''Kanada''' 36 485
| priezvisko =
* '''Lotyšsko''' 25 000
| meno =
* '''Poľsko''' 25 000
| odkaz na autora =
* '''Španielsko''' cca 15 000
| vydavateľ = Lietuvos statistikos departamentas
* '''Austrália''' 12 317
| titul =
* '''Bielorusko''' cca 10 000
| url = https://osp.stat.gov.lt/documents/10180/1704467/15_Lietuviai_pasaulyje.pdf
| dátum vydania =
}}</ref>
* '''Spojené kráľovstvo''' 100 000 (2011)<ref>{{cite news|last=Pidd|first=Helen|title=Baltic exchange: meet the Lithuanians who have made Britain their home|url=http://www.theguardian.com/world/2013/jan/07/baltic-exchange-lithuanians-new-home-britain|newspaper=The Guardian|date=7 January 2013}}</ref>
* '''Kanada''' 49 130 (2011)<ref>[http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/dp-pd/dt-td/Rp-eng.cfm?LANG=E&APATH=3&DETAIL=0&DIM=0&FL=A&FREE=0&GC=0&GID=0&GK=0&GRP=1&PID=105396&PRID=0&PTYPE=105277&S=0&SHOWALL=0&SUB=0&Temporal=2013&THEME=95&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF= "Statistics Canada"]</ref>
* '''Nemecko''' 39 000 (2014)<ref>[https://www-genesis.destatis.de/]</ref>
* '''Írsko''' 36 683 (2011)<ref>[http://www.breakingnews.ie/ireland/number-of-foreign-nationals-living-in-ireland-up-30-in-last-five-years-569329.html]</ref>
* '''Rusko''' 31 377 (2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.perepis-2010.ru/results_of_the_census/tab5.xls
| titul = НАЦИОНАЛЬНЫЙ СОСТАВ НАСЕЛЕНИЯ РОССИЙСКОЙ ФЕДЕРАЦИИ
| dátum prístupu = 4-12-2012
| autor = Федеральная служба государственной статистики
| jazyk = rusky}}</ref>
* '''Nórsko''' 30 540 (2013)<ref>[http://www.ssb.no/befolkning/statistikker/innvbef/aar/2013-04-25?fane=tabell&sort=nummer&tabell=109859 Innvandrere og norskfødte med innvandrerforeldre, 1. januar 2013] Statistics Norway, retrieved 9 June 2013</ref>
* '''Lotyšsko''' 24 426 (2011)<ref>[http://www.csb.gov.lv/en/notikumi/key-provisional-results-population-and-housing-census-2011-33306.html]</ref>
* '''Austrália''' 12 317<ref>[http://www.ausstats.abs.gov.au/ausstats/free.nsf/Lookup/C41A78D7568811B9CA256E9D0077CA12/$File/20540_2001%20(corrigendum).pdf]</ref>
* '''Španielsko''' 12 128<ref>[http://www.ine.es/prodyser/pubweb/anuario06/anu06_02demog.pdf]</ref>
* '''Dánsko''' 10 215<ref>{{cite web|title=Statistics Denmark:FOLK2: Population 1. January by sex, age, ancestry, country of origin and citizenship|url=http://www.statistikbanken.dk/statbank5a/default.asp?w=1280}}</ref>
* '''Poľsko''' 8 000 (2011)<ref>[http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr/gus/LUD_raport_z_wynikow_NSP2011.pdf 2011 Census Central Statistical Office (Poland)] 2012. p. 106</ref>
* '''Švédsko''' cca 8 000
* '''Švédsko''' cca 8 000
* '''Ukrajina''' 7 207 (2001)<ref>[http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/select_5/?botton=cens_db&box=5.1W&k_t=00&p=50&rz=1_1&rz_b=2_1%20%20%20&n_page=3 State statistics committee of Ukraine&nbsp;– National composition of population, 2001 census] (Ukrainian)</ref>
* '''Bielorusko''' 5 087 (2009)<ref>http://belstat.gov.by/homep/ru/perepic/2009/itogi1.php, Общая численность населения, его состав по возрасту, полу, состоянию в браке, уровню образования, национальностям, языку и источникам средств к существованию, Статистический бюллетень 2009, p.22</ref>
* '''Taliansko''' 4 524<ref>{{citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/lituania/|title=Popolazione residente in Italia proveniente dalla Lituania al 1° gennaio 2011.|accessdate = 2013-12-26|date=|year=2011|work=ISTAT}}</ref>
* '''Francúzsko''' cca 4 000
* '''Francúzsko''' cca 4 000
* [[Estónsko]] 2 029 (2012)<ref>{{citácia elektronického dokumentu
* '''Dánsko''' cca 3000
|url=http://www.stat.ee/34278
|titul=Population by ethnic nationality, 1 January, years
|vydavateľ=Statistics Estonia
|rok=2012
|dátum prístupu=2013-6-7
|jazyk=anglicky}}</ref>

a iné krajiny
a iné krajiny


== História ==
== Dejiny ==
Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža [[Mindaugas]] rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža [[Algirdas]] rozširuje územie Litvy až k Čiernemu moru. Vzniká tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku [[1410]] pri [[bitka pri Grunwalde|Grunwalde]] porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej expanzii a ruskej expanzii. V roku [[1385]] vzniká [[poľsko-litovská únia]]. V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruského cisárstva až do roku [[1918]]. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii. V rokoch [[1918]] až [[1940]] bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom ([[1940]] – [[1941]]) a potom hitlerovským Nemeckom ([[1941]] – [[1944]]). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/[[1945]] až [[1990]] sa [[Litva]] stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (asi 6,3 %). Poľskú menšinu tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.
Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v [[Európa|Európe]] prijali [[Kresťanstvo|kresťanské]] [[náboženstvo]]. Až v [[13. storočie|13. storočí]] prijal knieža [[Mindaugas]] rímskokatolícke náboženstvo a zjednotil litovské kmene. V [[14. storočie|14. storočí]] litovské veľkoknieža [[Algirdas]] rozširil územie Litvy až k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. Vznikol tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] a spolu s [[Poliaci|Poliakmi]] ho v roku [[1410]] pri [[bitka pri Grunwalde|Grunwalde]] porazili. Úspešne vzdorovali aj [[Osmanská ríša|tureckej]] a [[rusko|ruskej]] expanzii. V roku [[1385]] vznikla [[poľsko-litovská únia]].<br/>
V čase [[reformácia|reformácie]] si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] až do roku [[1918]]. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali [[germanizácia|germanizácii]], tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii.
V rokoch [[1918]] až [[1940]] bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] ([[1940]] – [[1941]]) a potom [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] ([[1941]] – [[1944]]). [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinské]] deportácie a [[nacizmus|nacistické]] [[pogrom]]y proti [[Židia (etnikum)|Židom]] zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/[[1945]] až [[1990]] sa [[Litva]] stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od [[Estónsko|Estónska]] a [[Lotyšsko|Lotyšska]]) prišlo menej [[Rusi|Rusov]] (asi 6,3 %). [[Poliaci|Poľskú]] menšinu tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.


== Náboženstvo ==
== Náboženstvo ==
Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste [[Vilnius]], v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych [[kostol]]ov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa [[Hora krížov]], ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, [[folklór]], návšteva bohoslužieb). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a [[protestantizmus]], prípadne je bez vyznania.
Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v [[barok]]ovom hlavnom meste [[Vilnius]], v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych [[kostol]]ov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa [[Hora krížov]], ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež [[Ján Pavol II.]] Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, [[folklór (kultúra)|folklór]], návšteva [[bohoslužba|bohoslužieb]]). Iba malá časť Litovcov vyznáva [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] a [[protestantizmus]], prípadne je bez vyznania.

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:People of Lithuania}}



[[Kategória:Litovci| ]]
[[Kategória:Litovci| ]]

Verzia z 18:53, 1. január 2016

Známi Litovci
Historické regióny Litvy

Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora. Hovoria litovským jazykom, ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k indoeurópskym jazykom. Vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo, ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.

Počty Litovcov v jednotlivých krajinách

  • Litva 2 679 600 (2012)[1]
  • USA 640 269 (2013)[2]
  • Brazília 632 (2010)[3]
  • Spojené kráľovstvo 100 000 (2011)[4]
  • Kanada 49 130 (2011)[5]
  • Nemecko 39 000 (2014)[6]
  • Írsko 36 683 (2011)[7]
  • Rusko 31 377 (2010)[8]
  • Nórsko 30 540 (2013)[9]
  • Lotyšsko 24 426 (2011)[10]
  • Austrália 12 317[11]
  • Španielsko 12 128[12]
  • Dánsko 10 215[13]
  • Poľsko 8 000 (2011)[14]
  • Švédsko cca 8 000
  • Ukrajina 7 207 (2001)[15]
  • Bielorusko 5 087 (2009)[16]
  • Taliansko 4 524[17]
  • Francúzsko cca 4 000
  • Estónsko 2 029 (2012)[18]

a iné krajiny

Dejiny

Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijal knieža Mindaugas rímskokatolícke náboženstvo a zjednotil litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža Algirdas rozširil územie Litvy až k Čiernemu moru. Vznikol tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku 1410 pri Grunwalde porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej a ruskej expanzii. V roku 1385 vznikla poľsko-litovská únia.
V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruskej ríše až do roku 1918. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii.

V rokoch 1918 až 1940 bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom (1940 – 1941) a potom nacistickým Nemeckom (1941 – 1944). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti Židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/1945 až 1990 sa Litva stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (asi 6,3 %). Poľskú menšinu tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.

Náboženstvo

Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste Vilnius, v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa Hora krížov, ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, folklór, návšteva bohoslužieb). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a protestantizmus, prípadne je bez vyznania.

Referencie

  1. ↑ [1]
  2. ↑ 640,269±16,635 at 90% confidence interval; B04003. Total Ancestry Reported [online]. United States Census Bureau, [cit. 2015-05-04]. Dostupné online. (anlicky)
  3. ↑ Lietuvos statistikos departamentas. Dostupné online.
  4. ↑ PIDD, Helen. Baltic exchange: meet the Lithuanians who have made Britain their home. The Guardian, 7 January 2013. Dostupné online.
  5. ↑ "Statistics Canada"
  6. ↑ [2]
  7. ↑ [3]
  8. ↑ Федеральная служба государственной статистики. НАЦИОНАЛЬНЫЙ СОСТАВ НАСЕЛЕНИЯ РОССИЙСКОЙ ФЕДЕРАЦИИ [online]. [Cit. 2012-12-04]. Dostupné online. (rusky)
  9. ↑ Innvandrere og norskfødte med innvandrerforeldre, 1. januar 2013 Statistics Norway, retrieved 9 June 2013
  10. ↑ [4]
  11. ↑ [5]
  12. ↑ [6]
  13. ↑ Statistics Denmark:FOLK2: Population 1. January by sex, age, ancestry, country of origin and citizenship [online]. . Dostupné online.
  14. ↑ 2011 Census Central Statistical Office (Poland) 2012. p. 106
  15. ↑ State statistics committee of Ukraine – National composition of population, 2001 census (Ukrainian)
  16. ↑ http://belstat.gov.by/homep/ru/perepic/2009/itogi1.php, Общая численность населения, его состав по возрасту, полу, состоянию в браке, уровню образования, национальностям, языку и источникам средств к существованию, Статистический бюллетень 2009, p.22
  17. ↑ . Dostupné online.
  18. ↑ Population by ethnic nationality, 1 January, years [online]. Statistics Estonia, [cit. 2013-06-07]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litovci
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Litovci&oldid=6188858“