Kallimachos z Kyrény: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
== Diela == |
== Diela == |
||
Kallimachove básne boli poéziou horných vrstiev a vyznačovali sa formálnou dokonalosťou, tématickou vyhranenosťou a učenosťou. Zobrazovali výjavy z mýtov, denného života, scénky z prírody a často aj intímne city jednotlivca. Dbal hlavne na vycibrenosť verša, pričom dával prednosť menším útvarom. [[Staroveké Grécko|Grécku]] poéziu obohatil o nový druh: o ''epillion'' (malý epos).<ref name="Grécky zázrak, 539-540"/> Jeho najznámejším dielom je ''Aitia'' (Pôvody či Príčiny), elegická báseň o asi 7000 veršoch v štyroch knihách, ktorých súčasťou je báseň ''Berenikina kader'' (Bereníkés plokamos) <ref name="Kallimachos 291-292"/> zložená |
Kallimachove básne boli poéziou horných vrstiev a vyznačovali sa formálnou dokonalosťou, tématickou vyhranenosťou a učenosťou. Zobrazovali výjavy z mýtov, denného života, scénky z prírody a často aj intímne city jednotlivca. Dbal hlavne na vycibrenosť verša, pričom dával prednosť menším útvarom. [[Staroveké Grécko|Grécku]] poéziu obohatil o nový druh: o ''epillion'' (malý epos).<ref name="Grécky zázrak, 539-540"/> Jeho najznámejším dielom je ''Aitia'' (Pôvody či Príčiny), elegická báseň o asi 7000 veršoch v štyroch knihách, ktorých súčasťou je báseň ''Berenikina kader'' (Bereníkés plokamos) <ref name="Kallimachos 291-292"/> zložená k oslave [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Bereniké II.|Bereniky II.]], sestry a od roku [[246 pred Kr.]] manželky [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]], zavraždenej v roku [[221 pred Kr.]] Bereniké za šťastný návrat svojho muža z tretej sýrskej vojny ([[246 pred Kr.|246]] – [[241 pred Kr.]]) obetovala bohyni [[Afrodita|Afrodite]] kader svojich vlasov a Kallimachos oslávil túto kader a jej zmiznutie v tejto elégii.<ref name="Zavraždenie Bereniky II.">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn= 80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=144}}</ref> Záhadné zmiznutie Berenikiných vlasov z chrámu, zachránil astronóm [[Konón zo Samu|Konón]] pohotovým objavením súhvezdia ([[Vlasy Bereniky]]), ktoré identifikoval ako tieto vlasy prenesené na [[súhvezdie]]. Medzi ďalšie Kallimachove básnické diela patrili ''Hekabé, Jamby, Sósibiovo víťazstvo alebo Zbožtenie kráľovny Arsinoé''. Kallimachos pravdepodobne vydal okolo 800 svitkov. Významne ovplyvnil neskorších [[Staroveký Rím|rímskych]] básnikov.<ref name="Kallimachos 291-292"/> |
||
Staroveký autor [[Diogenes Laertios]] zaznamenal krásny Kallimachov epigram, ktorý zložil na pamiatku svojho priateľa [[Hérakleitos z Halikarnasu|Hérakleita]], elegického básnika z [[Bodrum|Halikarnasu]]: „''Ktosi mi povedal, Herakleitos, o tvojej smrti; slzy som vyronil vždycky, keď som si spomenul ver, ako sme celé dni strávili spolu, no z teba, môj priateľ halikarnaský, teraz ostal len popol a prach. Žijú však tvoje slávičie hlasy, bo jedine týmto možné je dostať sa z moci hrabivých [[Hádes (boh)|Hádových]] rúk."''<ref name="Herakleitos 326">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=326}}</ref> |
Staroveký autor [[Diogenes Laertios]] zaznamenal krásny Kallimachov epigram, ktorý zložil na pamiatku svojho priateľa [[Hérakleitos z Halikarnasu|Hérakleita]], elegického básnika z [[Bodrum|Halikarnasu]]: „''Ktosi mi povedal, Herakleitos, o tvojej smrti; slzy som vyronil vždycky, keď som si spomenul ver, ako sme celé dni strávili spolu, no z teba, môj priateľ halikarnaský, teraz ostal len popol a prach. Žijú však tvoje slávičie hlasy, bo jedine týmto možné je dostať sa z moci hrabivých [[Hádes (boh)|Hádových]] rúk."''<ref name="Herakleitos 326">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=326}}</ref> |
||
Verzia z 15:54, 7. január 2016
Kallimachos (starogr. Καλλίμαχος – Kallimachos) (* okolo 310/305 pred Kr., Kyréné – † okolo 240 pred Kr., Alexandria) je považovaný za hlavného predstaviteľa tzv. alexandrijskej básnickej školy, najvýznamnejšieho smeru helénistickej poézie.[1]
Kallimachos sa okrem svojich básní preslávil aj ako najpoprednejší knihovník Alexandrijskej knižnice a autorstvom prvého vedecky spracovaného katalógu kníh knižnice.[2]
Biografia
Narodil sa v Kyréne. Svoj pôvod údajne odvodzoval od Batta, zakladateľa a kráľa Kyrény.[2] V Alexandrii spočiatku pôsobil ako učiteľ. Do vysokej funkcie knihovníka Alexandrijskej knižnice sa vypracoval básňami na oslavu Ptolemaiovcov.[1][3]
Diela
Kallimachove básne boli poéziou horných vrstiev a vyznačovali sa formálnou dokonalosťou, tématickou vyhranenosťou a učenosťou. Zobrazovali výjavy z mýtov, denného života, scénky z prírody a často aj intímne city jednotlivca. Dbal hlavne na vycibrenosť verša, pričom dával prednosť menším útvarom. Grécku poéziu obohatil o nový druh: o epillion (malý epos).[1] Jeho najznámejším dielom je Aitia (Pôvody či Príčiny), elegická báseň o asi 7000 veršoch v štyroch knihách, ktorých súčasťou je báseň Berenikina kader (Bereníkés plokamos) [2] zložená k oslave egyptskej kráľovnej Bereniky II., sestry a od roku 246 pred Kr. manželky Ptolemaia III., zavraždenej v roku 221 pred Kr. Bereniké za šťastný návrat svojho muža z tretej sýrskej vojny (246 – 241 pred Kr.) obetovala bohyni Afrodite kader svojich vlasov a Kallimachos oslávil túto kader a jej zmiznutie v tejto elégii.[4] Záhadné zmiznutie Berenikiných vlasov z chrámu, zachránil astronóm Konón pohotovým objavením súhvezdia (Vlasy Bereniky), ktoré identifikoval ako tieto vlasy prenesené na súhvezdie. Medzi ďalšie Kallimachove básnické diela patrili Hekabé, Jamby, Sósibiovo víťazstvo alebo Zbožtenie kráľovny Arsinoé. Kallimachos pravdepodobne vydal okolo 800 svitkov. Významne ovplyvnil neskorších rímskych básnikov.[2]
Staroveký autor Diogenes Laertios zaznamenal krásny Kallimachov epigram, ktorý zložil na pamiatku svojho priateľa Hérakleita, elegického básnika z Halikarnasu: „Ktosi mi povedal, Herakleitos, o tvojej smrti; slzy som vyronil vždycky, keď som si spomenul ver, ako sme celé dni strávili spolu, no z teba, môj priateľ halikarnaský, teraz ostal len popol a prach. Žijú však tvoje slávičie hlasy, bo jedine týmto možné je dostať sa z moci hrabivých Hádových rúk."[5]
Kallimachos bol vedľa poézie aj autorom rôznych diel týkajúcich sa literárnej kritiky i iných vedných oborov (medzi nimi O riekach našeho sveta, O nymfách, Chronologický zoznam aténskych dramatikov), ktoré sa nedochovali. Zachovalo sa od neho šesť hymnov, šesťdesiat epigramov a zbytok len vo fragmentoch.[6]
Pôsobenie v Alexandrijskej knižnici
Alexandrijská knižnica bola najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica. Za vlády egyptského panovníka Ptolemaia II., ktorý bol priam posadnutý zberateľskou vášňou, dosiahol počet jej rukopisov (svitkov) asi 200 000 a neskôr ich počet vzrástol až na 700 000. Významných učencov a umelcov pracovalo v knižnici denne okolo stovky a tento počet sa trvale udržoval viac ako sto rokov. História písomných diel tejto knižnice sa radí do veľkých období gréckej vedy a umenia a zároveň je oslavou génia gréckych vedcov a umelcov. V knižnici pracoval aj básnik a knihovník Kallimachos,[7] ktorý si vytýčil gigantickú úlohu zkatalogizovať všetky prítomné knihy a vypracoval stodvadsať zväzkový katalóg kníh (Pinakes).[2]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 539-540.
- ↑ a b c d e Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 291-292.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 79.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 144.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 326.
- ↑ Tuskulské hovory. Praha : Svoboda, 1976. ISBN 25-068-76 Chybné ISBN. S. 410.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 532-533.