Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 1 504 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
+IB Osobnosť (doplň údaje); úvod: norm.; wl. dátum; typog.; +defaultsort: Ferenčuhová, Mária; drob.; kat.
d (+IB Osobnosť (doplň údaje); úvod: norm.; wl. dátum; typog.; +defaultsort: Ferenčuhová, Mária; drob.; kat.)
{{Infobox Osobnosť
Mária Ridzoňová-Ferenčuhová (*7. december 1975, Bratislava) je slovenská poetka, prekladateľka, filmová kritička a teoretička.
| Meno = Mária Ferenčuhová
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenská poetka, prekladateľka, filmová kritička a teoretička
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1975|12|7}}
| Miesto narodenia = [[Bratislava]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manžel =
| Partner =
| Deti =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Literatúra
| Portál2 = Film
| Portál3 =
}}
 
'''Mária Ridzoňová-Ferenčuhová''' (* [[7. december]] [[1975]], Bratislava) je slovenská poetka, prekladateľka, filmová kritička a teoretička.
 
== Životopis ==
Mária Ferenčuhová je významnou osobnosťou súčasnej slovenskej poézie. Ako sama uviedla v rozhovore pre časopis ''.týždeň'', písaniu sa venuje už od čias základnej školy, no k poézii sa dostala až na hranici dospelosti, teda v 18-19 rokoch. “Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné.”<ref>http://www.tyzden.sk/casopis/12936/maria-ferencuhova-divo-preskakujem-obrubniky/</ref>
 
Na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti prednáša dejiny a teóriu dokumentárneho filmu, vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku, postgraduálne dejiny a teóriu filmu. Neskôr študovala vedy o reči na École des hautes études en sciences sociales v Paríži. Pôsobila ako členka odbornej poroty na početných filmových festivaloch (ArtfilmFest, Fest Anča, MFDF Jihlava…), venuje sa prekladu z francúzskeho jazyka a je redaktorkou filmovo-teoretického časopisu ''Kino-Ikon'', kam pravidelne prispieva prieskumom rétorických mantinelov slovenského dokumentárneho filmu po roku [[1945]], ktorý je súčasťou národného projektu Digitálna audiovízia, ktorý od roku [[2011]] realizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).
 
== Charakteristika tvorby ==
Jazyk a obrazotvornosť je u Márii Ferenčuhovej charakteristická triezvosťou a vecnosťou, pričom ide o organizujúce, kontrolné zákonitosti jej tvorby. Písanie pre ňu znamená prácu, vnímanie, záznam. V poézii dominuje opis a enumerácia - Ferenčuhovej básne vypočítavajú, vypovedajú o rôznych percepciách či výjavoch zoradených buď za sebou alebo vedľa seba. Využíva pritom spravidla metonymický princíp, úzko súvisiaci s jej vzťahom k vizuálnym médiám - predovšetkým k filmu, ale aj k fotografii. V poetike Márii Ferenčuhovej sa často objavuje motív dýchania, urbánnosť, vlastný pohľad na realitu či kritika konformity. Do slovenskej poézie vniesla svojskú citlivosť pre detail.
 
== Tvorba ==
Prvú básnickú zbierku ''Skryté titulky'' vydala talentovaná Mária Ferenčuhová v roku [[2003]]. Charakterizuje ju odvrátená strana videnia vlastnej skúsenosti, neuzavreté kapitoly, vyjadrenia objavov, protirečení a sklamaní. Ferenčuhová pracuje s poeticko- epickou gradáciou, postmodernými prvkami, formálnymi znakmi, segmentáciou a dekompozíciou. V jednotlivých básňach je prítomné aj čosi ako “filmový strih”, ktorý však na seba nesie literárnu podobu a pôsobí tak ako sonda do priestoru autorkinej duše. Texty ''Skrytých titulkov'' údajne vznikli ako poznámky na okraj neexistujúceho denníka v čase, keď Ferenčuhová žila v Paríži a neskôr v Prahe. Podľa jej slov “v oboch mestách dosť dlho na to, aby som tam sa necítila ako turistka, no príliš krátko na to, aby som v nich prestala byť cudzinkou”.<ref>http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/maria-ferencuhova</ref>
 
V roku [[2008]] vydala Mária Ferenčuhová svoju druhú básnickú zbierku s názvom ''Princíp neistoty''. Tentoraz odhaľuje smer pohybu od mestských priestorov k introspekcii a k udomácneniu. Štruktúru zbierky tvoria dlhšie básnické celky, ktoré sú tematicky prepojené. Ferenčuhová zvolila lyricko-epický spôsob písania a prostredníctvom fragmentov jednotlivých príbehov popisuje vnútorný, intímny svet. Prítomné sú motívy odcudzenia, hľadania či plynutia času. Mária Ferenčuhová vydala v rámci filmovo-teoretického záujmu aj publikáciu odborného charakteru.
 
V knihe ''Odložený čas. Filmové pramene, históriografia, dokumentárny film'' (2009) sa venuje možnostiam zobrazovania vo filme, pričom kladie dôraz na dočasnosť filmových aktualít. Ferenčuhovej - ako filmovej bádateľke, je azda najviac blízky dokumentárny film, ktorý porovnáva s charakteristikami a aktuálnosťou historických textov. Pracuje predovšetkým s pojmami “dejiny” a “film”, analyzuje vzťah filmovo-historický a naopak aj historicko-filmový. Publikácia je vlastne prepracovanou verziou jej doktorandskej práce ''Zobraziteľné a nezobraziteľné vo filme: fakt, udalosť, história''.
 
Básnická tvorba Márie Ferenčuhovej sa v roku [[2010]] stala súčasťou tzv. koncertu poézie, teda multižánrového prepojenia poézie s hereckými interpretáciami (Lucia Rózsa Hurajová, Marek Majeský) a originálnymi hudobnými kompozíciami (Oskar Rózsa). Pod názvom ''Márnivé bubliny'' bolo vydané CD zostavené z básní viacerých súčasných slovenských autorov - okrem Ferenčuhovej išlo o poéziu Michala Habaja, Kataríny Kucbelovej, Valerija Kupku, Petra Macsovszkého, Nóry Ružičkovej, Martina Solotruka, Ľubice Somolayovej a Petra Šuleja. Polyfónne spojenie viacerých umeleckých disciplín a jeho dramaturgia tak tvorí nový kontext, významovú vrstvu, obrazy či metafory.
 
V roku [[2012]] vydala Ferenčuhová po niekoľkoročnej básnickej odmlke ďalšiu zbierku poézie ''Ohrozený druh''. Tá opäť čitateľsky zaujala svojou jednoduchosťou, silnou obrazotvornosťou, fragmentami konkrétnych príbehov, charakterom básnickej eseje a skromným postojom nasilu nevyčnievať. Kniha je rozdelená na štyri časti - ''Cesty'', ''Historky'', ''Fotografie'' a ''Ohrozený druh'', v ktorých sa opakovane striedajú motívy ako cestovanie na základe odpútať sa od jedného, stáleho miesta, pohyb, pohľad na seba samú, pozorovania či pocitu existenčného ohrozenia ľudského druhu smerujúce k znepokojivej apokalyptickej vízii.
 
Ferenčuhová sa v roku [[2012]] taktiež stala súčasťou diela ''Päť x päť. Antológia súčasnej slovenskej poézie''. Ide o zbierku básní autorov na scéne po roku [[1989]] - okrem Ferenčuhovej Ivan Kolenič, Ján Litvák, Peter Milčák, Vladimír Puchala, Peter Macsovszky, Peter Šulej, Michal Habaj, Martin Solotruk, Andrej Hablák, Nóra Ružičková, Ľuboš Bendzák, Diana Tuyet-Lan Nguyen, Eva Lukáčová, Lucia Eggenhofferová, Marián Grupač, Peter Bilý, Ján Gavura, Katarína Kucbelová, Radoslav Tomáš, Marcela Veselková, Veronika Dianišková, Elena Hidvéghyová-Yung, Pavol Garan a Joe Palaščák. Cieľom antológie bolo predstaviť autorov mladšej strednej a najmladšej generácie (portréty autorov napísal Ján Gavura).
 
V roku [[2013]] prispela Mária Ferenčuhová svojou autorskou interpretáciou do publikácie ''Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)'' zostavenou Petrom Milčákom a Mariánom Milčákom. Cieľom slovenských básnikov rôznych generácií (okrem Ferenčuhovej Ľuboš Bendzák, Jana Bodnárová, Miroslav Brück, Ľubomír Feldek, Mária Ferenčuhová, Róbert Gál, Ján Gavura, Andrej Hablák, Mila Haugová, Daniel Hevier, Igor Hochel, Karol Chmel, Rudolf Jurolek, Juraj Kuniak, Taťjana Lehenová, Marián Milčák, Peter Milčák, Anna Ondrejková, Joe Palaščák, Daniel Pastirčák, Dana Podracká, Stanislava Repar, Peter Repka, Nóra Ružičková, Ladislav Šimon a Ján Zambor) bolo prekonať interpretačnú krízu, neadekvátny rešpekt či odpor k básnickému textu. Problém sa pritom týka najmä stredoškolskej oblasti, ktorej sa autori takýmto spôsobom usilovali pomôcť a napísali dostatočne zrozumiteľné a inštruktívne úvahy nad vlastnými básňami.
 
Doposiaľ poslednou Ferenčuhovej výraznou literárnou činnosťou je zostavenie publikácie ''Dokumentárny film v krajinách V4'' (2014). Kolektív autorov (okrem Ferenčuhovej Lucie Česálková, Teréz Vincze, Anna Misiak, Balázs Varga, Martin Palúch, Mikolaj Jazdon a Žofia Bosáková) sa v nej venujú non-fiction produkciíi v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky od roku [[1945]] až po súčasnosť, pričom ponúkajú štúdie o konkrétnych filmoch, žánroch a trendoch určujúcich podobu stredoeurópskej dokumentárnej kinematografie v danom období. Kniha je primárne určená študentom rovnomenného predmetu, ktorý na Mária Ferenčuhová vedie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
 
== Dielo ==
* ''Skryté titulky'' (2003, Drewo a srd)
* ''Princíp neistoty'' (2008, ARS POETICA)
* ''Márnivé bubliny'' (2010, ARS POETICA) - CD s básňami viacerých autorov
* ''Ohrozený druh'' (2012, ARS POETICA)
* ''Päť krát päť. Antológia súčasnej slovenskej poézie'' (2012, Literárne informačné centrum)
* Laurent Binet: ''HHhH. Himmlerov mozog Heydrich'' (2010)
 
== ZdrojReferencie ==
{{referencie}}
 
== Zdroje ==
* PODRACKÁ, Dana: Cirkulácia sakrálneho v profánnom. Topos mesta. In: Myšlienkové toposy literatury v česko-slovenských souvislostech. Brno: Tribun EU s. r. o. , 2014, s. 161 – 169.
 
* GAVURA, Ján: Slovenská poézia po postmoderne – k básnickým zbierkam 2012 – 2014. (Mária Ferenčuhová Ohrozený druh). In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 5 – 6, s. 88 – 94.
 
* ZITOVÁ, Katarína: Znepokojivá poézia. In: Knižná revue, roč. 23, 2013, č. 7, s. 22. REBRO, Derek: Angažovanosť sa nenosí, ale žije. In: Pravda, 20. 1. 2013.
 
* RÁCOVÁ, Veronika: Ruiny krjainy – ruiny tela. Mária Ferenčuhová: Ohrozený druh. In: Tvorba, roč. XXIII. (XXXII.), 2013, č. 2, s. 38 – 40.
 
* ŠRANK, Jaroslav: Kniha krehkosti. Mária Ferenčuhová: Ohrozený druh. In: Romboid, roč. XLVIII, 2013, č. 4, s. 13 – 16.
 
* HOSTOVÁ, Ivana: Pozor, padá omietka! Mária Ferenčuhová: Ohrozený druh. In: Romboid, roč. XLVIII, 2013, č. 4, s. 13-16.
 
* ŠAFRANOVÁ, Lenka: Mária Ferenčuhová: Ohrozený druh. In: T0P 5 (slovenská literárna a výtvarná scéna 2012 v odbornej reflexii), 2012, s. 66 – 76.
 
* REBRO, Derek: Najbásne podľa... Dereka Rebra. In: RAK, 2012, roč. 17, č. 6, s. 3 – 10.
 
* GAVURA, Ján: Mária Ferenčuhová. In: Päť x Päť. Antológia súčasnej slovenskej poézie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2012, s. 187 – 188.
* MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava -Martin: LIC a SNK 2008, s. 563 – 564.
 
{{DEFAULTSORT:Ferenčuhová, Mária}}
* MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava -Martin: LIC a SNK 2008, s. 563 – 564.
 
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví kritici]]
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]]
[[Kategória:Ženy v poézii]]
98 339

úprav

Navigačné menu