Britská Kolumbia: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 272 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
| webovastranka = www.gov.bc.ca
}}
'''Britská Kolumbia''', v [[Angličtina{{v jazyku|eng|angl.]] '''British Columbia'''}} ({{IPA|bɹɪ.tɪʃ kə.lʌm.bi.ə}}), '''BC''', vo [[Francúzština|franc.]]{{v jazyku|fra|'''la Colombie-Britannique'''}} je najzápadnejšou [[Kanada|kanadskou]] [[Administratívne členenie Kanady|provinciou]], ktorá je známa pre svoju prírodnú krásu, ktorá sa odráža v jej [[Latinčina|lat.]] motte "''Splendor sine occasu''", ktoré sa dá do [[Slovenčina|slov.]] preložiť ako "''lesk bez zakalenia''", resp. "''neobmedzená nádhera''".<ref>{{cite web| author= Bill Casselman|url=http://www.billcasselman.com/casselmans_canadian_words/ccw_seven.htm|title=The Mottoes of Canada|accessdate=05.02.2009}}</ref>
 
Ku [[Kanadská konfederácia|Kanadskej konfederácii]] sa pripojila ako šiesta v poradí, jej obyvatelia sami seba nazývajú ako British Columbians.
Britská Kolumbia je na západe obklopená [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], na severozápade [[Spojené štáty|americkým]] štátom [[Aljaška]], na severe teritóriom [[Yukon (teritórium)|Yukon]] a [[Severozápadné teritóriá|Severozápadnými teritóriami]], na východe provinciou [[Alberta]] a na juhu americkými štátmi [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Idaho]] a [[Montana (USA)|Montana]].<ref name="hellobc" /> Súčasná južná hranica Britskej Kolumbie vznikla v roku [[1846]] podpisom [[Oregonská zmluva|Oregonskej zmluvy]], aj keď história provincie je previazaná aj s územím ďaleko na juhu, na hraniciach [[Kalifornia|Kalifornie]].
 
[[Súbor:Vancouver ib.jpg|vľavo|náhľad|[[Vancouver]], najväčšie mesto provincieBritskej ''Britská Kolumbia''Kolumbie]]
Britská Kolumbia sa rozprestiera na ploche 944&nbsp;735 kilometrov štvorcových, čo je spolu približne veľkosť [[Francúzsko|Francúzska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Holandsko|Holandska]]. Provincia je väčšia ako celé územie amerických štátov Washington, [[Oregon]] a Kalifornia. Pobrežie Britskej Kolumbie je dlhé 27&nbsp;000 kilometrov, pričom sa na ňom nachádzajú hlboké, strmé [[fjord]]y a asi 6&nbsp;000 ostrovov, z ktorých je väčšina neobývaných.<ref name="welcomebc">{{cite web| author= WelcomeBC|url=http://www.welcomebc.ca/en/choose/geography.html|title=Geography|accessdate=05.02.2009}}</ref>
 
Hlavným mestom Britskej Kolumbie je mesto [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], ktoré leží na juhovýchodnom konci [[Vancouverov ostrov|Vancouverovho ostrova]]. Mestom s najväčším počtom obyvateľov je [[Vancouver]], ktorý leží na juhozápade kontinentálnej časti Britskej Kolumbie známej ako [[Lower Mainland]]. Medzi ďalšie veľké mestá patrí [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]], [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]], [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]] a [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]] v oblasti Lower Mainland, [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]] a [[Langley (Britská Kolumbia)|Langley]] v údolí [[Fraser Valley]], [[Nanaimo (Britská Kolumbia)|Nanaimo]] na Vancouverovom ostrove a [[Kelowna (Britská Kolumbia)|Kelowna]] a [[Kamloops (Britská Kolumbia)|Kamloops]] v hornatom území [[Interior Plateau]].<ref name="hellobc">{{Citácia elektronického dokumentu| autor= Hello BC|url=http://www.hellobc.com/en-CA/AboutBC/Geography/BritishColumbia.htm|titul=Geography|dátum prístupu=2009-02-05}}</ref> [[Prince George]] je najväčšie mesto v severnej časti provincie a mesto [[Vanderhoof (Britská Kolumbia)|Vanderhoof]], ležiace od neho sevozápadnýmseverozápadným smerom je geografickým stredom provincie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Tourism BC
| titul = Vanderhoof
Menšie mestá na vidieku - [[Penticton (Britská Kolumbia)|Penticton]], [[Oliver (Britská Kolumbia)|Oliver]] a [[Osoyoos (Britská Kolumbia)|Osoyoos]] majú najteplejšie a najdlhšie letá v Kanade, aj keď ich teplotné rekordy prekonávajú ešte teplejšie mestá v kaňone [[Fraser Canyon]], [[Lillooet (Britská Kolumbia)|Lillooet]] a [[Lytton (Britská Kolumbia)|Lytton]], kde teplota v lete v popoludňajších hodinách často prekročí aj 40&nbsp;°C.
 
Väčšinu západnej časti Vancouverovho ostrova a zvyšku pobrežia Britskej Kolumbie smerom na sever k oblasti [[Alaska Panhandle]] a na juh od [[Olympic (polostrov)|polostrova Olympic]] po severnú Kaliforniu pokrýva dažďový prales mierneho pásma. Podobné pralesy sa nachádzajú v [[Čile]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Tasmánia|Tasmánii]] a na [[Ruský ďaleký východ|ruskom ďalekom východe]]. Časti provincie, ktoré ležia vo väčšej vzdialenosti od pobrežia, nie sú veľmi ovplyvňované Tichým oceánom. Pozostávajú z púštnych a čiastočne vyprahlýchvyprahnutých oblastí až po horské pásma a kaňony v oblasti Interior Plateau. Niekoľko južne položených údolí zažíva studené zimy s nádielkou snehu spolu s údoliami v okrese Cariboo, severnej časti územia Central Interior, v ktorých panuje počas zimy rovnako studené počasie ako vo zvyšku Kanady pre ich zemepisnú šírku a nadmorskú výšku. Dve tretiny severných oblastí provincie sú prakticky neobývané a bez zásahov človeka. Tieto oblasti sú väčšinou hornaté, s výnimkou územia na východ od Skalistých hôr, kde sa v [[Regionálny okres Peace River|regionálnom okrese Peace River]] nachádza úsek [[Kanadské prérie|kanadských prérií]] ležiacich v Britskej Kolumbii.
 
{| class="wikitable" style="text-align: right;"
| 304 477
|-
| style="text-align: left;" | [[Burnaby (mesto)|Burnaby]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]])
| 202 799
| 179 209
=== Pred pripojením ku konfederácii ===
[[Súbor:Kwakiutl_house_pole_InvMH975-123-1.jpg|náhľad|[[Totem]] [[Indiáni|indiánov]] z kmeňa [[Kwakiutl]], druhá polovica 19. storočia]]
Objav kamenných nástrojov pri [[Beatton (rieka)|rieke Beatton]] v blízkosti mesta [[Fort St. John]] datuje prvé ľudské osídlenie Britskej Kolumbie do obdobia pred vyše 11 500 rokmi. Populácia [[Indiáni|indiánov]] sa rozšírila po celom regióne, najmä po pobreží, kde bola najväčšia hustota domorodého obyvateľstva v Kanade. V dobe prvých kontaktov s európanmiEurópanmi žila viac ako polovica kanadského indiánskeho obyvateľstva na území Britskej Kolumbie.
 
Objavné cesty kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]] v 70. rokoch 18. storočia a [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]] o 20 rokov neskôr, spolu s ústupom [[Španielsko|španielovŠpanielov]] v tom istom období, dali vzniknúť britskej správe pobrežného územia smerom na sever a na západ od [[Columbia (rieka)|rieky Columbia]].
 
V roku [[1793]] sa [[Alexander Mackenzie|Sir Alexander Mackenzie]] stal prvým európanomEurópanom, ktorý vykonal cestu naprieč Severnou Amerikou až k brehom Tichého oceánu, o čom svedčí nápis na kameni pri brehu [[South Bentinck Arm]] pri osade [[Bella Coola (Britská Kolumbia)|Bella Coola]]. Jeho výprava dala teoretický základ na vznik britskej zvrchovanosti nad vnútrozemím a úspech ďalších prieskumníkov najatých spoločnosťami, spracujúcimi kožušiny viedol k zmapovaniu značného množstva riek a horských pásiem medzi kanadskými prériami a pobrežím Pacifiku.
 
V roku [[1794]] sa [[Španielsko]] vzdalo svojich nárokov na celé americké pacifické pobrežie. Tento krok otvoril cestu pre formálne nároky a kolonizáciu nových území aj inými európskymi mocnosťami vrátane Británie, no z dôvodu [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]] neboli nejakú dobu ešte britské nároky v tomto regióne veľmi výrazné.
Až do roku [[1849]] boli tieto okresy takmer nezávislým územím v [[Britská Severná Amerika|Britskej Severnej Amerike]], [[de facto]] pod jurisdikciou správcov HBC. No na rozdiel od [[Ruppertova zem|Ruppertovej zeme]] na severe a východe Kanady, na teritórium Britskej Kolumbie nemala HBC koncesiu, no mala zaručený monopol na obchodovanie s indiánmi. Toto všetko sa zmenilo po rozšírení amerického prieskumu smerom na západ k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] a po vznesení nárokov na územnú nezávislosť, najmä v južnej oblasti okresu Columbia (na mieste dnešných amerických štátov [[Washington (štát USA)|Washington]] a [[Oregon]]).
 
V roku [[1846]] rozdelila územie [[Oregonská zmluva]] pozdĺž [[Rovnobežka (geografia)|49. rovnobežky]] po úžinu [[Strait of Georgia]], pričom územie na juh od nej, s výnimkou [[Vancouverov ostrov)|Vancouverovho ostrova]] a súostrovia [[Gulf islands]], pripadlo [[Američania (USA)|američanom]]. V roku [[1849]] vznikla na Vancouverovom ostrove britská kolónia [[Colony of Vancouver Island]], s [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoriou]] ako hlavným mestom. New Caledonia na pevnine ostala pod jurisdikciou správcov z HBC v Britskej Severnej Amerike.
 
Po vypuknutí [[Zlatá horúčka v kaňone Fraser|Zlatej horúčky v kaňone Fraser]] v roku [[1858]] a návalu amerických [[prospektor]]ov do oblasti New Caledonia, úrad kolónií formálne vyhlásil pevninskú časť za kolóniu [[Colony of British Columbia]], s hlavným mestom [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]]. V roku [[1862]] vypukla [[Sobia zlatá horúčka]], ktorá prinútila administratívu kolónie aby sa zadĺžila pri namáhavom budovaní nevyhnutnej infraštruktúry, ktorú si vynútila urýchlená stavba nových osád a mestečiek, ako napríklad [[Barkerville (Britská Kolumbia)|Barkervillu]] a Lillooetu, ktoré vyrástli prakticky za noc.
=== Rýchly rast a rozvoj ===
[[Súbor:LastSpike Craigellachie BC Canada.jpg|náhľad|Zatlčenie posledného klinca do podvalu na trase transkontinentálnej železnice ''CPR'', 7. november 1885]]
Konfederačná liga, ktorú viedli [[Amor De Cosmos]], [[John Robson]] a [[Robert Beaven]] viedla hlasy, ktoré presadzovali pripojenie kolónie ku [[Kanada|Kanade]], ktorá vznikla spojením troch britských severoamerických kolónií v roku [[1867]]. Medzi faktory, ktoré prispevaliprispievali ku tlaku na zlúčenie s Kanadou patrila obava z [[Anexia|anexie]] [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], narastajúci dlh spôsobený nárastom populácie, potreba vládnych služieb, ktoré by podporovali obyvateľstvo v jeho potrebách a ekonomický úpadok, spôsobený koncom zlatej horúčky.
 
Po súhlase Kanadskej vlády s rozšírením [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] (CPR) do Britskej Kolumbie a s prísľubom prevzatia dlhov kolónie, sa Britská Kolumbia [[20. júl]]a [[1871]] stala šiestou provinciou, ktorá sa pripojila ku Kanadskej konfederácii. Hranice provincie neboli až do roku [[1903]] úplne vytýčené, to sa zmenilo po podpísaní dohody, ktorou sa vyriešila poloha štátnej hranice medzi Kanadou a USA na juhovýchode Aljašky, na území známom ako [[Alaska Panhandle]].
[[Súbor:British Columbia 2006 population density.PNG|vľavo|náhľad|Hustota osídlenia ''Britskej Kolumbie'' v roku 2006]]
[[Súbor:CNR Yellowhead.jpg|náhľad|Horský priesmyk [[Yellowhead Pass]]]]
Ako sa rozširoval [[Baníctvo|banícky]], [[Lesníctvo|lesnícky]], [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] a [[Rybársky priemysel|rybársky]] priemysel v provincii, rástol aj počet jej obyvateľov. Stopy po baníckom priemysle boli najviac viditeľné v oblasti [[Boundary Country]], v [[Slocan]]e, v okrese [[West Kootenay]] pozľžpozdĺž osady [[Trail]], v okrese [[East Kootenay]], v kaňone [[Fraser Canyon]] a v okrese [[Cariboo District]]. Údolie [[Fraser Valley]] prilákalo [[farmár]]ov, suché trávnaté oblasti pri [[Thompson (rieka)|rieke Thompson]] a v okresoch [[Cariboo]], [[Chilcotin]] a [[Okanagan]] zase chovateľov dobytka a pestovateľov ovocia. [[Drevorubač]]i pracovali najmä v hlbokých lesoch pri pobreží oceánu.
 
Dokončenie trasy [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] v roku [[1885]] bolo veľkým impulzom pre ekonomiku Britskej Kolumbie. Železnica umožnila prepravu tovaru a materiálu z provincie smerom na východ. Rozrastajúce sa mesto [[Granville (Britská Kolumbia)|Granville]], nachádzajúce sa pri ústí [[fjord]]u [[Burrard Inlet]], orientované do tej doby prevažne na [[drevospracujúci priemysel]], bolo určené za konečnú zastávku novej železnice, čo viedlo k neskoršiemu premenovaniu mesta na [[Vancouver]] v roku [[1886]]. Dokončenie výstavby [[prístav]]u [[Port of Vancouver]] bolo ďalším podnetom k rýchlemu rozvoju a za menej ako päťdesiat rokov sa mesto Vancouver stalo najväčším mestom v západnej Kanade, čím prekonalo [[Winnipeg]].
Prílev nových pracovníkov ako prostriedku ku rozvoju provincie sa od začiatku ukázal byť problematickým, Britská Kolumbia sa stala cieľom nielen pre emigrantov z [[Európa|Európy]], ale aj [[Čína|Číny]] a z [[Japonsko|Japonska]]. Prílev [[Ázia|ázijských]] emigrantov narazil na vlnu odporu od väčšinových etnických skupín obyvateľstva a viedol k nátlaku (väčšinou úspešnému) na obmedzenie prílevu ázijcov do provincie, zavedením takzvanej "dane z hlavy". Tieto nálady v spoločnosti vyvrcholili útokmi davu proti čínskym a japonským prisťahovalcom vo Vancouveri v rokoch [[1887]] a [[1907]]. V roku [[1923]] bola schválením zákona [[Chinese Immigration Act (1923)|Chinese Immigration Act]] zakázaná emigrácia takmer všetkých prisťahovalcov z Číny.
 
Provincia zatiaľ pokračovala v raste. V roku [[1914]] bol v meste [[Fort Fraser]] zatlčený posledný kliniecklinec do podvalu na trase druhej transkontinentálnej železnice [[Grand Trunk Pacific Railway]], čím sa spojili severné oblasti centrálnej časti Britskej Kolumbie, od horského priesmyku [[Yellowhead Pass]] cez mesto [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] až po [[Prince Rupert (Britská Kolumbia)|Prince Rupert]], pobrežné mesto na pobreží Pacifiku. Týmto sa severné pobrežie a údolie [[Bulkley Valley]] otvorilo novým ekonomickým príležitostiam. Oblasti, ktoré sa predtým takmer výlučne zameriavali iba na obchodovanie s kožušinami, sa začali zameriavať na drevospracujúci priemysel, farmárčenie a baníctvo.
 
=== Obdobie od 20. do 40. rokov ===
[[Súbor:BurrardInletSunset.jpg|vľavo|náhľad|Západná polovica fjordu [[Burrard Inlet]] a prístavu [[Port of Vancouver]], pohľad z východu pri západe slnka]]
[[Súbor:Kamloops on to Ottawa.jpg|náhľad|Štrajkujúci robotníci na streche vlaku, ktorým chceli odísť do ''Ottawy'']]
[[Súbor:Japanese internment camp in British Columbia.jpg|náhľad|[[Internačný tábor]] pre [[Japonci|japoncovJaponcov]] počas ''Druhej svetovej vojny'']]
Zavedenie [[Prohibícia v Spojených štátoch|prohibície]] na alkoholické nápoje v Spojených štátoch vytvorilo v Kanade nové pracovné príležitosti, keďže veľa ľudí našlo uplatnenie, či len profitovalo, z pašovania alkoholu cez hranice do USA. Tejto "pirátskej ekonomike" sa dá pripísať veľká časť rozvoja a prosperity Vancouveru v 20. rokoch, aj keď pokračoval aj rast drevospracujúceho priemyslu, rybárčenia a baníctva.
 
Po zrušení prohibície v Spojených štátoch a vypuknutí [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] sa provincia začala potýkať s ekonomickým úpadkom. Do Vancouveru sa začali hrnúť desaťtisíce mužov z chladnejších častí Kanady, ktorí vytvorili veľké komunity mestskej chudiny a [[Bezdomovec|bezdomovcov]] pozdľžpozdĺž zálivu [[False Creek]] a železnice pri fjorde [[Burrard Inlet]], vrátane starej trasy železnice, ktorá viedla priamo cez stred mesta (na rohu ulíc Hastings a Carrall). Tieto ťažké časy viedli k intenzívnym snahám o politickú organizáciu, k nepokojom, ako napríklad k obsadeniu budovy hlavnej pošty, ktoré bolo násilne potlačené políciou a aj k vyhláseniu stanného práva v prístavných dokoch po dobu takmer troch rokov.
 
Vo Vancouveri sa zformovalosformovalo štrajkujúce zoskupenie [[On-to-Ottawa Trek]], ktoré obsadilo vlak a malo v úmysle s ním odcestovať na východ do kanadského hlavného mesta [[Ottawa|Ottawy]], kde chceli predniesť svoje požiadavky. Pri meste [[Mission (Britská Kolumbia)|Mission]] bol vlak zastavený [[Gatlingov guľomet|Gatlingovým guľometom]], ktorý bol rozložený ponad železničnú trať. Všetci muži vo vlaku boli zatknutí a počas trvania hospodárskej krízy umiestnení v pracovných táboroch.
 
Pred koncom 30. rokov sa začali objavovať prvé známky ekonomického oživenia, no bolo to vypuknutie [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], ktoré vyvolalo transformáciu národnej ekonomiky a ukončilo ťažké časy hospodárskej krízy. Z dôvodu vojnového úsilia sa ženy zapojili do pracovného procesu ako nikdy predtým.
 
Britská Kolumbia dlho ťažila zo svojej polohy pri pobreží [[PacifikTichý oceán|Pacifiku]]u, vďaka čomu mala blízke vzťahy s [[Východná Ázia|východnou Áziou]]. No tento jav niekedy spôsoboval aj napätie medzi kultúrami, ktoré niekedy vyústilo k prejavom nepriateľstva voči prisťahovalcom z Ázie. Najviac sa to prejavilo počas Druhej svetovej vojny, keď bol veľký počet obyvateľov Britskej Kolumbie japonského pôvodu vysťahovaný zo svojich domovov a internovaný vo vnútrozemí provincie v [[Internačný tábor|internačných táboroch]]. Napriek tomuto negatívnemu javu bol v provincii historicky veľký počet zmiešaných manželstiev a iných príkladov spolupráce a integrácie medzi rôznymi kultúrnymi a rasovými skupinami obyvateľstva.
 
=== Obnovenie rastu: Koalícia a povojnový rozvoj ===
Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] sa hlavné liberálne a konzervatívne politické strany v Britskej Kolumbii zjednotili vo formálnej koalične vláde pod vedením nového vodcu liberálov [[John Hart|Johna Harta]], ktorý nahradil [[Duff Pattullo|Duffa Pattulla]], ktorému sa vo voľbách v roku [[1941]] nepodarilo získať väčšinu a zformovaťsformovať koalíciu s konzervatívcami. Aj keď 14 kresiel (z celkovo 48), ktoré získala [[Co-operative Commonwealth Federation|CFF]], plus jeden radikálny nezávislý, bolo ďaleko od toho, aby sformovali vládu a ich popularita medzi obyvateľstvom prestavovala menej ako tretinu hlasov, hlavným dôvodom na vznik koalície, bolo zabrániť CFF dostať sa k moci.
 
Hart bol znovuzvolený v roku [[1945]] a povojnová situácia si vyžiadala vznik série nových projektov, zameraných na rozširovanie infraštruktúry, najmä na dokončenie diaľnice [[British Columbia provincial highway 97|Highway 97]], severne od mesta Prince George až po Peace River Block. Tento úsek sa dnes nazýva John Hart Highway.
Počas týchto dvoch dekád vláda Britskej Kolumbie znárodnila spoločnosti British Columbia Electric a British Columbia Power Company, spolu s ďalšími menšími energetickými spoločnosťami a premenovala ich na [[BC Hydro]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] bolo postavených, alebo vo výstavbe niekoľko veľkých [[Priehrada|priehrad]] v povodí riek [[Peace (rieka)|Peace]], [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Nechako (eieka)|Nechako]]. Medzi Kanadou a Spojenými štátmi boli uzatvorené veľké zmluvy o predaji elektriny, ako napríklad [[Columbia River Treaty]]. Ekonomika provincie bola tiež poháňaná bezprecedentným rastom lesohospodárskeho sektora a tiež ťažbou [[Ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] na severovýchode provincie.
 
[[50. roky 20. storočia|50.]] a 60. roky sa tiež niesli v znamení rozvoja dopravnej infraštruktúry Britskej Kolumbie. V roku [[1960]] založila vláda [[Kráľovská korporácia|kráľovskú korporáciu]] [[BC Ferries]], za účelom námorného rozšírenia systému diaľnic v provincii. Tento systém sa vylepšil a rozšíril výstavbou nových dialnicdiaľnic a [[most]]ov a rozšírením existujúcich diaľnic a [[Rýchlostná cesta|rýchlostných ciest]].
 
V rokoch po skončení Druhej svetovej vojny sa [[Vancouver]] a [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] stali kultúrnymi centrami [[básnik]]ov, [[spisovateľ]]ov, [[Umelec|umelcov]], [[hudobník]]ov, [[tanečník]]ov a [[Herec|hercov]], ktorých prilákala nádherná okolitá príroda a mierne podnebie. Tieto mestá sa stali atraktívnymi aj pre [[akademik]]ov, [[komentátor]]ov politického diania a [[mysliteľ]]ov. V ekonomike provincie hrala dôležitú úlohu aj [[turistika]]. Vzostup japonskej ekonomiky a ďalších ekonomík v Pacifiku bol veľkým impulzom aj pre ekonomiku Britskej Kolumbie.
 
Z politického a sociálneho hľadiska priniesli 60. roky obdobie zvýšeného sociálneho napätia. Napätie medzi ľavicou a pravicou, ktoré v provincii pretrvávalo od konca Veľkej hospodárskej krízy sa vyostrilo, keď sa takzvané "kapitalistické"„kapitalistické“ strany (ktoré podporovali voľný trh) zformovalisformovali do koalície, ktorú reprezentovala [[British Columbia Social Credit Party]], proti ktorej stála v opozícii [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[New Democratic Party]], nástupca po [[Co-operative Commonwealth Federation]].
 
Tak ako rozkvitala ekonomika provincie, rástlo aj napätie v robotníckom hnutí. Napätie stúplo aj po príchode hnutia [[Hippies]], ktorého centrami boli Vancouver a [[Nanaimo (Britská Kolumbia)|Nanaimo]]. Konflikt medzi prívržencami hnutia Hippies a starostom Vancouveru [[Tom Campbell|Tomom Campbellom]] sa stal legendárnym a v roku [[1971]] vyústil do takzvaných [[Nepokoje v Gastowne|nepokojov v Gastowne]]. Koncom 60. rokov sa sociálne nepokoje a sklamanie z narastania [[status quo]] podpísali na tom, že Bennettove úspechy už nemohli zastaviť jeho narastajúcu nepopularitu.
 
=== Britská Kolumbia v 70. a 80. rokoch ===
[[27. august]]a [[1969]] bola BC Social Credit Party vo voľbách znovuzvolená. Toto volebné obdobie bolo pre WpreW. A. C. Bennetta posledným. Na začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bola ekonomika Britskej Kolumbie posilnená narastajúcimi cenami uhlia a krátením výdavkov v lesohospodárskom sektore. No [[BC Hydro]] zaznamenala prvú stratu, čo bolo začiatkom konca pre Bennetta a jeho stranu BC Social Credit Party.
 
[[Súbor:BC Highway 5 Coquihalla Snowshed.jpg|vľavo|náhľad|Diaľnica [[British Columbia provincial highway 5|Coquihalla Highway]]]]
[[Súbor:Canadaplace-pano.jpg|náhľad|[[Canada Place]], jedna zo stavieb postavených vo [[Vancouver]]i pre potreby svetovej výstavy [[Expo 86]]]]
[[Súbor:Science World.jpg|náhľad|[[Telus World of Science (Vancouver)|Telus World of Science]], ďalšia stavba postavená vo Vancouveri pre svetovú výstavu [[Expo 86]]]]
Názory, že vláda pristupuje k reformám buď veľmi laxne, alebo naopak zasahuje nimi až príliš ďaleko sa ešte posilnili po narastajúcich štrajkoch, ktoré viedli k zosadeniu NDP vo voľbách v roku [[1975]]. BC Social Credit Party, pod vedením [[Bill Bennett|Billa Bennetta]], syna W. A. C. Bennetta sa po nich vrátila k moci.
 
Pod vedením vlády mladého Bennetta dokončila provincia niekoľko projektov, medzi ktoré patrila výstavba diaľnice [[British Columbia provincial highway 5|Coquihalla Highway]] a usporiadanie [[Expo|svetovej výstavy]] [[Expo 86]] vo Vancouveri.
Potom, čo provincia začala zažívať obdobie trvalej [[Recesia (ekonómia)|recesie]], zaviedla vláda program fiškálnych škrtov a obmedzení. Tento krok vyvolal odozvu, keď sa v roku [[1983]] zformovalo protestné hnutie [[Solidarity Crisis]]. Jeho členmi boli zástupcovia [[Odbory|odborov]] a rôznych skupín obyvateľstva. Desaťtisíce z nich sa zúčastnilo na demonštráciách a celková nálada v spoločnosti bola taká, že sa vo všeobecnosti verilo, že nevyhnutným sa stane vyhlásenie generálneho štrajku, kým vláda neustúpi zo svojej politiky veľkých škrtov v rozpočte. Hnutie sa rozpadlo, keď bola dosiahnutá dohoda medzi vodcom odborov a prezidentom [[International Woodworkers of America|IWA]] [[Jack Munro|Jackom Munrom]] a premiérom Bennettom.
 
Novým premiérom a vodcom BC Social Credit Party sa v roku [[1986]] stal [[Bill Vander Zalm]], ktorému sa podarilo priviesť stranu k víťazstvu v tom istom roku. Vander Zalm sa neskôr zaplietol do škandálu s predajom [[Holandsko|holandského]] kultúrneho zábavného parku Fantasy Gardens [[Taiwan]]skému majiteľovi siete [[Kasíno|kasín]] [[Tan Yu|Tanovi Yuovi]]. Objavili sa aj podozrenia o Yuovom vplyve na vládu pri jeho získavaní bankovej licencie. Tieto škandály spôdobilispôsobili, že Vander Zalm rezignoval na spoj post a novým premiérom sa stala [[Rita Johnston]]ová.
 
V roku [[1988]] sa [[David Lam|David See-Chai Lam]] stal 25. generálnym guvernérom Britskej Kolumbie a prvým generálnym guvernérom [[Čína|čínskeho]] pôvodu.
Za nového lídra strany bol vybraný [[Glen Clark]], bývalý prezident odborov [[BC Federation of Labour]], ktorému sa podarilo vyhrať voľby aj v roku [[1996]]. Počas jeho vlád sa zvýšila [[nezamestnanosť]] a výška daní, pričom kľúčové odvetvia priemyslu živorili, čo sa odrazilo na nízkom ekonomickom raste. Jeho stranou otriaslo viacero škandálov, medzi najznámejšie patril [[Fast Ferry Scandal]], ktorý sa týkal zámeru provincie vybudovať v Britskej Kolumbii lodiarsky priemysel. Obvinenie, že premiér obdržal službu za udelenie hráčskej licencie viedli k jeho rezignácii na post premiéra.
 
Jeho nástupcom na premiérskomposte kreslepremiéra sa stal [[Dan Miller]], ktorého neskôr vystriedal [[Ujjal Dosanjh]]. No pre Dosanjha a celú NDP už bolo príliš neskoro na to, aby zachránili stranu od drvivej porážky v ďalších voľbách.
 
[[Súbor:Gordon campbell pose head 2.jpg|vľavo|náhľad|Súčasný premiér [[Gordon Campbell]]]]
[[Súbor:Van City Hall 2010 Flag.jpg|náhľad|Radnica vo ''Vancouveri'' s vyvesenou olympijskou vlajkou]]
[[Súbor:Vancouver-Olympics-clock.jpg|náhľad|Hodiny v [[Downtown (Vancouver)|Downtowne]] vo [[Vancouver]]i odpočítavajúce čas do zahájenia olympijských hier v meste]]
Po voľbách v roku [[2001]] sa stal premiérom provincie [[Gordon Campbell]] z BC Liberal Party, keď sa mu podarilo získať 77 zo 79 parlamentných kresiel. Campbell spustil niekoľko reforiem, medzi ktoré patrilo zrušenie projektu výstavby "rýchlych trajektov", zníženie daní z príjmu a predaj železnice BC Rail do rúk CN Rail (čo vyvolalo ďalší škandál).
 
=== Náboženstvo ===
[[Súbor:Religion in BC.png|náhľad|360px|Náboženské skupiny v ''Britskej Kolumbii'' v roku 2001]]
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right;"
|+ Náboženské skupiny v Britskej Kolumbii (BC) (1991 & 2001) a v Kanade (2001)
! Kresťania
| 2,7% || 5,2%||3%|| 200 345
| style="text-align: left;" | <small>obsahuje väčšinou iba údaj "Kresťan"„Kresťan“, bez ďalších údajov</small>
|-
! Sikhovia
! Východné náboženstvá
| || 0,3%||0,1%|| 9 970
| style="text-align: left;" | <small>obsahuje Bahájsku vieru[[bahaizmus]], Eckankar, Džinizmus[[džinizmus]], Šintoizmus[[šintoizmus]], Taoizmus[[taoizmus]], Zoroastrizmus[[zoroastrizmus]] a východné náboženstvá</small>
|-
! Ostatné náboženstvá a sekty
| || 0,4%||0,2%||16 205
| style="text-align: left;" | <small>obsahuje Indiánsku vieru, Paganizmus[[paganizmus]], kult [[Wicca]], Scientologickú[[Scientológia sektu(hnutie)|scientológiu]], Panteizmus[[panteizmus]], Rastafariánstvo[[rastafariánstvo]], New Age, Gnosticizmus[[gnosticizmus]], Satanizmus[[satanizmus]] a pod.</small>
|-
! Bez náboženskej príslušnosti
 
=== Etnické skupiny ===
''Poznámka: Nasledujúca štatistika obsahuje obidva druhy odpovedí, jednu (napr. "Nemec"„Nemec“), alebo viacero (napr. sčasti "Číňan"„Číňan“, sčasti "Angličan"„Angličan“) počas sčítania ľudu v roku 2001, z tohto dôvodu nedosahuje v celkovom súčte 100 %. Takisto odpoveď "Kanaďan" sa nevzťahuje na žiadnu etnickú skupinu, či rozdelenie podľa rasového pôvodu.''
 
{| class="wikitable" style="text-align:right"
|2,32%
|-
! [[WalešaniaWalesania]]
|86 710
|2,24%
|1,79%
|-
! [[Američania (USA)|Američania]]
|59 075
|1,53%
[[Súbor:Victoriaharbour2.jpg|náhľad|[[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], hlavné mesto provincie]][[Viceguvernér Britskej Kolumbie]] [[Steven Point]] je reprezentantom kráľovnej v provincii Britská Kolumbia. Počas jeho neprítomnosti môže federálny kabinet vymenovať správcu, ktorý bude vykonávať všetky jeho povinnosti v úrade. V praxi je ním väčšinou sudca najvyššieho súdu Britskej Kolumbie.
 
[[Súbor:British Columbia Parliament Buildings - Pano - HDR.jpg|vľavo|náhľad|Budova parlamentu provincie ''Britská Kolumbia'' vo ''Victorii'']]
[[Súbor:Christ Church Cathedral (Victoria) - pano - hdr.jpg|náhľad|[[Anglikánska cirkev|Anglikánska]] [[katedrála]] Christ Church Cathedral vo ''Victorii'']]
[[Súbor:BC-Legislature.jpg|vľavo|náhľad|Rokovacia sála parlamentu ''Britskej Kolumbie'']]
Britská Kolumbia má 79-členné zákonodárne zhromaždenie, ktoré sa volí väčšinovým volebným systémom. V posledných rokoch sa začali objavovať návrhy na zmenu tohto systému.
V súčasnosti sa sieť diaľnic nachádza v oblasti [[Lower Mainland]] a [[Central Interior]], pričom zvyšok provincie je dostupný po sieti dobre udržiavaných dvojprúdových rýchlostných ciest. Výstavba a údržba diaľnic patrí pod správu vlády Britskej Kolumbie.
 
Zo Skalistých hôr vedú do zvyšných oblastí Kanady štyri hlavné cesty. Z juhu na sever to sú: [[Crowsnest Pass Highway]], idúca cez [[Sparwood]], [[Trans-Canada Highway]], idúca cez [[Banff National Park|národný park BunffBanff]], [[Yellowhead Highway]], idúca cez [[Jasper National Park|národný park Jasper]] a [[Highway 2]], idúca cez [[Dawson Creek]]. V provincii je tiež niekoľko diaľnic, ktoré smerujú do amerických štátov [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Idaho]] a [[Montana]]. Najdlhšou diaľnicou je [[Highway 97]], dlhá 2081&nbsp;km, ktorá smeruje z kanadsko-americkej hranice v [[Osoyoos]] na sever ku jazeru [[Watson Lake]] v [[Yukon (teritórium)|Yukone]].
 
==== Verejná doprava ====
[[Súbor:Vancouver Skytrain Rupert station train.jpg|náhľad|Súprava metra [[SkyTrain]] vo ''Vancouver''i na zastávke ''Ruppert station'']]
[[Súbor:Vancouver trolley2101 050720.jpg|náhľad|[[Trolejbus]] vo ''Vancouveri'' na trase ''Robson/Downtown'']]
Pred rokom [[1978]] spravovala verejnú dopravu [[BC Hydro]], elektrárenská spoločnosť, patriaca provincii. Neskôr provincia založila spoločnosť [[BC Transit]], ktorá spravuje a zabezpečuje všetku verejnú dopravu v provincii. V roku [[1998]] vznikol [[TransLink]], nezávislá spoločnosť zaobstaravajúcazabezpečujúca verejnú hromadnú dopravu v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]].
 
Vozový park verejnej hromadnej dopravy v Britskej Kolumbii pozostáva najmä z [[diesel]]ových [[autobus]]ov, mesto Vancouver má okrem nich aj [[trolejbus]]y. TransLink spravuje sieť nadzemného metra [[SkyTrain (Vancouver)|SkyTrain]], ktoré spája mestá Vancouver, [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]] a [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]]. Metro sa [[17. august]]a [[2009]] rozšírilo dokončením trasy [[Canada Line (SkyTrain)|Canada Line]] aj na juh do [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmondu]] a po dokončení plánovanej trasy [[Evergreen Line (SkyTrain)|Evergreen Line]] sa rozšíri aj na východ do miest [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]] a [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]].
 
=== Železnica ===
[[Súbor:YohoNationalpark-NaturalBridge.ogg|náhľad|Národný park [[Yoho National Park|Yoho]]<sup>[http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Media_help ?]</sup>]]
V Britskej Kolumbii sa nachádza 7 kanadských národných parkov:
* [[Glacier National Park (CanadaKanada)|Glacier National Park]]
* [[Gulf Islands National Park Reserve]]
* [[Gwaii Haanas National Park Reserve and Haida Heritage Site]]
[[Súbor:Glacier np canada.JPG|vľavo|náhľad|Horský priesmyk [[Rogers Pass]] v národnom parku [[Glacier National Park]]]]
 
Na veľa miestach sa dajú vykonávať motorizované a nemotorizované [[vodné športy]]. Vo [[fjord]]och pri pobreží Britskej Kolumbie je veľa vhodných miest na [[kajak]]ovanie. Splavovanie [[pereje|perejí]] a [[kajak|kajakovanie]] je populárne na veľkom počte vnútrozemských riek, takisto ako [[windsurfing]].
 
V zime je v provincii obľúbenou činnosťou [[beh na lyžiach]] a v posledných desaťročiach aj [[zjazdové lyžovanie]] na svahoch pohorí [[Pobrežné vrchy]] a Skalistých hôr a na južných svahoch [[Shuswap Highlands]] a pohoria [[Columbia Mountains]]. [[Snowboarding]] získal svoju popularitu v provincii začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Počas konania Zimných olympijských hier v roku 2010 sa v oblasti [[Whistler-Blackcomb]] uskutočnia všetky zjazdové podujatia, zatiaľ čo halové podujatia sa odohrajú v oblasti [[Vancouver]]u.
Vo veľkom je tu zastúpené aj množstvo iných športov, medzi ktoré patrí [[golf]], [[tenis]], [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[kanadské rugby]], [[rugby]], [[softbal]], [[basketbal]], [[curling]] a [[krasokorčuľovanie]]. Britská Kolumbia tiež vyprodukovala množstvo vynikajúcich športovcov, najmä v plávaní a v zimných športoch. Na vzostupe je [[aerobik]] a [[hatha jóga]].
 
Z dôvodu stále sa zvyšujúceho počtu turistov je v posledných desaťročiach na vzostupe výstavba luxusných (často päťhviezdičkových) hotelov a turistických rezortov, [[chalet]]ov, zariadení [[bed and breakfast]], [[hotel]]ov, [[motel]]ov, rybárskych kempov a autokempov[[autokemp]]ov.
 
=== Fajčenie marihuany ===
== Mestá ==
[[Súbor:Greater Vancouver Area.png|náhľad|Mestá v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]]]]
Polovica obyvateľstva Britskej Kolumbie žije v mestách a obciach v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]], medzi ktoré patrí: [[Anmore (Britská Kolumbia)|Anmore]], [[Belcarra (Britská Kolumbia)|Belcarra]], [[Bowen Island (Britská Kolumbia)|Bowen Island]], [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]], [[Langley (mesto)]], [[Langley (okres)]], [[Lions Bay (Britská Kolumbia)|Lions Bay]], [[Maple Ridge (Britská Kolumbia)|Maple Ridge]], [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]], [[North Vancouver (mesto)]], [[North Vancouver (okres)]], [[Pitt Meadows (Britská Kolumbia)|Pitt Meadows]], [[Port Coquitlam (Britská Kolumbia)|Port Coquitlam]], [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]], [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]], [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]], [[Vancouver]], [[West Vancouver (Britská Kolumbia)|West Vancouver]], [[White Rock (Britská Kolumbia)|White Rock]], 17 indiánskych rezervácií a nezačlenená oblasť, známa ako [[Electoral Area A (Britská Kolumbia)|Electoral Area A]].
 
Medzi ďalšie mestá v provincii patria:
[[Súbor:Beaver-Szmurlo.jpg|náhľad|[[Bobor kanadský]]]]
[[Súbor:Canis lupus 265b.jpg|náhľad|[[Vlk dravý]]]]
[[Súbor:Canada-Goose-Szmurlo.jpg|náhľad|[[HusBernikla kanadskáveľká]] (''Branta canadensis'')]]
Na väčšine územia provincie sa nachádza divá príroda, z toho dôvodu veľký počet [[Cicavce|cicavcov]], ktorých výskyt je na území [[Spojené štáty|Spojených štátov]] zriedkavý, sa v Britskej Kolumbii bežne vyskytuje.
 
V provincii žije veľký počet medveďov [[grizzly]], [[Baribal|čiernych medveďov]] (baribalov) a [[kermod]]ov (poddruhu čierneho medveďa), spolu s [[jeleň]]mi, [[Wapiti|jeleňom wapiti]], [[los]]mi, [[Polárny sob|polárnymi sobmi]], [[Ovca tlstorohá|ovcami tlstorohými]], [[Horská koza|horskými kozami]], [[svišť]]ami, [[Bobor kanadský|bobrami kanadskými]], [[ondatra (rod)|ondatrami]]mi, [[Kojot prériový|kojotmi prériovými]], [[Vlk dravý|vlkmi dravými]], [[lasica]]mi, [[rosomák]]mi, [[jazvec]]ami, [[Puma americká|pumami americkými]], [[orol (rod)|orlami]], [[Kršiak rybožravý|kršiakmi rybožravými]], [[Volavkovité|volavkami]], [[Hus kanadská|husami kanadskými]], [[labuťCygnus (rod)|labuťami]]ami, [[potáplica]]mi, [[sokol (rod)|sokolmi]]mi, [[Sovotvaré|sovami]], [[havranHavran čierny|havranmi]]mi, [[Kačka strakatá|kačkami strakatými]], [[Drozd sťahovavý|drozdami sťahovavými]], [[sojka]]mi, [[hýľ]]mi a [[sýkorka]]mi.
 
Vo vodách provincie sa nachádzajú zdravé populácie veľkého počtu rýb, medzi ktoré patria [[losos]]y, [[pstruh]]y, [[Sivoň|sivone]], [[halibut]]y, [[Pstruh dúhový|pstruhy dúhové]] a [[jeseter]]y. Na pobreží sa často vyskytujú [[Tuleň obyčajný|tulene obyčajné]] a [[Vydra severoamerická|vydry severoamerické]]. Medzi veľryby žijúce pri pobreží Britskej Kolumbie patria [[Kosatka dravá|kosatky dravé]] (orca), [[Vráskavec sivý|vráskavce sivé]], [[Sviňucha obyčajná|sviňuchy obyčajné]], [[Sviňucha Dallova|sviňuchy dallove]], [[Delfín pacifický|delfíny pacifické]] a [[Vráskavec minke|vráskavce minke]].
 
=== Škodcovia z iných častí sveta ===
Medzi živočíchov pôvodom z iných častí sveta a v súčasnosti sa vyskytujúcich v Britskej Kolumbii patrí [[púpava lekárska]], [[bažant poľovný]], [[ustrice čerstvé]], [[pstruh jazerný]], [[slimáky]], [[Škorec|škorce]], [[Vlhovec|vlhovce]], [[nevädza]], [[vrbica vŕbolistá]], [[prútnatec metlovitý]], [[letuchy]], [[priadkovce]], [[pílovky]], [[Veverica sivá|veverice sivé]], rúznerôzne druhy ázijských [[chrobák]]ov, [[brečtan]]y, [[Daniel škvrnitý|daniely škvrnité]], [[bodliak]]y, [[Potkan nórsky|potkany nórske]], [[Škorec|škorce]] a [[Mníška veľkohlavá|mníšky veľkohlavé]].
 
V posledných rokoch sa v severných oblastiach provincie objavil [[lykožrút]].
== Externé odkazy ==
* [http://www.gov.bc.ca Oficiálna stránka vlády Britskej Kolumbie] {{eng icon}}
* [http://www.hellobc.com Turistika v BritiskejBritskej Kolumbii] {{eng icon}}
* [http://www.bcarchives.gov.bc.ca Archív provincie (vrátane online databázy fotografií)] {{eng icon}}
* [http://maps.gov.bc.ca Archív máp Britskej Kolumbie] {{eng icon}}
56 699

úprav

Navigačné menu