Ján Galbavý: Rozdiel medzi revíziami
Prepojenie linku. |
Doplnené údaje zo života Galbavého. Vytvorené odkazy. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Ján Galbavý''' ''(29. december 1801 [[Stará Turá]] – 16. január 1884 |
'''Ján Galbavý''' ''(29. december 1801 [[Stará Turá]] – 16. január 1884)'' bol katolícky kňaz, ktorý pôsobil v [[Jablonové (okres Malacky)|Jablonovom]] (1838 - 1884) na slovenskom [[Záhorie|Záhorí]]. Bol pedagógom, historikom, biblistom a autorom viacerých učebníc. V roku 1870 v 4. čísle dobového popularizačného časopisu ''Besiedky'' uverejnil črtu ''„Trni dni zo Štúrovho života“''. Popisuje v nej tri dni, počas ktorých ukrýval na fare [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]]. Ako hovorí aj pamätná tabuľa (odhalená 30. 5. 1971) v obci Záhorská ves, Galbavý ho ''„tu od 29. do 30. mája 1848 ukrýval ako zatýkačom stíhaného pansláva a zachránili ho tak národu.“'' V [[Záhorská Ves|Záhorskej vsi]] potom následne prekročili hranice do [[Rakúsko|Rakúska]]. Štúr bol tak zachránený pred zatknutím a uväznením. Po Galbavom je pomenovaná aj ulica v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]]. |
||
Verzia z 12:05, 27. január 2016
Ján Galbavý (29. december 1801 Stará Turá – 16. január 1884) bol katolícky kňaz, ktorý pôsobil v Jablonovom (1838 - 1884) na slovenskom Záhorí. Bol pedagógom, historikom, biblistom a autorom viacerých učebníc. V roku 1870 v 4. čísle dobového popularizačného časopisu Besiedky uverejnil črtu „Trni dni zo Štúrovho života“. Popisuje v nej tri dni, počas ktorých ukrýval na fare Ľudovíta Štúra. Ako hovorí aj pamätná tabuľa (odhalená 30. 5. 1971) v obci Záhorská ves, Galbavý ho „tu od 29. do 30. mája 1848 ukrýval ako zatýkačom stíhaného pansláva a zachránili ho tak národu.“ V Záhorskej vsi potom následne prekročili hranice do Rakúska. Štúr bol tak zachránený pred zatknutím a uväznením. Po Galbavom je pomenovaná aj ulica v bratislavskej Dúbravke.