Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 66 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti prednáša dejiny a teóriu dokumentárneho filmu, vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu (1995 - 2000). Na École des hautes études en sciences sociales v Paríži (2000 - 2001) študovala sciences du langage (vedy o reči), kde získala Diplôme d'études approfondies (v rámci zjednocovania VŠ školstva po roku 2004 označený ako ekvivalent magisterského diplomu). Neskôr pokračovala v doktorandskom štúdiu dejín a teórie filmu, televízie a rozhlasu opäť na Vysokej škole múzických umení a štúdium ukončila docentúrou z filmového umenia v roku 2011.
 
Pôsobila ako členka odbornej poroty na filmových festivaloch ArtfilmFest, [[Fest Anča]], MFDF Jihlava, Áčko, Early Melons, Jeden svet či Igric. Je tiež porotkyňou literárnej súťaže Medziriadky. Venuje sa prekladu z francúzskeho jazyka a od roku 2000 píše do filmovo-teoretického časopisu ''[[Kino-Ikon]]'', pričom do roku 2003 sa vo svojich textoch venovala najmä hranému filmu a problémom narácie a zobrazenia nezobraziteľného, francúzskemu dokumentárnemu filmu a filmovým esejám. Od roku 2003 pravidelne prispieva prieskumom rétorických mantinelov slovenského dokumentárneho filmu po roku [[1945]], ktorý je súčasťou národného projektu Digitálna audiovízia, ktorý od roku [[2011]] realizuje [[Slovenský filmový ústav|Slovenský filmový ústav (SFÚ)]] v spolupráci s [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS)]].
 
== Charakteristika tvorby ==
 
=== Básnická tvorba ===
Prvú básnickú zbierku ''Skryté titulky'' vydala talentovaná Mária Ferenčuhová v roku [[2003]]. Charakterizuje ju odvrátená strana videnia vlastnej skúsenosti, neuzavreté kapitoly, vyjadrenia objavov, protirečení a sklamaní. Ferenčuhová pracuje s poeticko- epickou gradáciou, postmodernými prvkami, formálnymi znakmi, segmentáciou a dekompozíciou. V jednotlivých básňach je prítomné aj čosi ako “filmový strih”, ktorý však na seba nesie literárnu podobu a pôsobí tak ako sonda do priestoru autorkinej duše. Texty ''Skrytých titulkov'' údajne vznikli ako poznámky na okraj neexistujúceho denníka v čase, keď Ferenčuhová žila v Paríži a neskôr v Prahe. Podľa jej slov „''v„v oboch mestách dosť dlho na to, aby som tam sa necítila ako turistka, no príliš krátko na to, aby som v nich prestala byť cudzinkou''“cudzinkou“.<ref>http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/maria-ferencuhova</ref>
 
V roku [[2008]] vydala Mária Ferenčuhová svoju druhú básnickú zbierku s názvom ''Princíp neistoty''. Tentoraz odhaľuje smer pohybu od mestských priestorov k introspekcii a k udomácneniu. Štruktúru zbierky tvoria dlhšie básnické celky, ktoré sú tematicky prepojené. Ferenčuhová zvolila lyricko-epický spôsob písania a prostredníctvom fragmentov jednotlivých príbehov popisuje vnútorný, intímny svet. Prítomné sú motívy odcudzenia, hľadania či plynutia času. Mária Ferenčuhová vydala v rámci filmovo-teoretického záujmu aj publikáciu odborného charakteru.
Anonymný používateľ

Navigačné menu