Žilinská univerzita v Žiline: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
Muselsom (diskusia | príspevky)
477 editací
učesanie, menej WP:POV, zváraznenie predošlých mien, niektoré odkazy
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Vysoká škola
{{Infobox Vysoká škola
|Názov = Žilinská univerzita v Žiline
|Názov = Žilinská univerzita v Žiline
|Obrázok =
|Obrázok =
|Popis =
|Popis =
|Logo = Uniza-logo.png
|Logo = Uniza-logo.png
|Popis loga = Oficiálne logo Žilinskej univerzity v Žiline
|Popis loga = Oficiálne logo Žilinskej univerzity v Žiline
|Motto = Univerzita s tradíciou
|Motto = Univerzita s tradíciou
|Pôvodný názov = Vysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
|Pôvodný názov = Vysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
|Latinský názov = Universitas Solnensis
|Latinský názov = Universitas Solnensis
|Poloha = [[Žilina, Slovensko]]
|Poloha = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Skratka = UNIZA, ŽU
|Skratka = UNIZA, ŽU
|Typ = štátna univerzita
|Typ = verejná univerzita
|Zameranie =technické, ekonomické, humanitné, umelecké
|Zameranie =technické, ekonomické, humanitné, umelecké
|Náboženská príslušnosť =
|Náboženská príslušnosť =
|Patrón =
|Patrón =
|Rok založenia = [[1. októbra]] [[1953]]
|Rok založenia = [[1. októbra]] [[1953]]
|Rok otvorenia =
|Rok otvorenia =
|Rok zatvorenia =
|Rok zatvorenia =
|Stav =
|Stav =
|Rektor = Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD.
|Rektor = Dr.h.c. prof. Ing. [[Tatiana Čorejová]], PhD.
|Prorektor = doc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD.
|Prorektor = doc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD.
prof. Ing. Ján Čelko, CSc.
prof. Ing. Ján Čelko, CSc.
doc. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
doc. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD
prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD
prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
|Kvestor = Ing. Jana Gjašiková
|Kvestor = Ing. Jana Gjašiková
|Predseda = prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici (akademický senát)
|Predseda = prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici (akademický senát)
|Prezident =
|Počet fakúlt = 7
|Viceprezident =
|Dekan = prof.Ing. Anna Križanová, PhD.
prof. Dr. Ing. Milan Sága
prof. Ing. Milan Dado, PhD.
prof. Ing. Josef Vičan, CSc.
doc. Ing. Emil Kršák, PhD.
prof. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD.
doc. PaedDr. Vlasta Cabanová, PhD.
|Riaditeľ =
|Kancelár =
|Počet fakúlt = 7
|Počet zamestnancov = 1515
|Počet zamestnancov = 1515
|Počet študentov = 11 352
|Počet študentov = 11 352
|Pregraduálny študenti =
|Pregraduálny študenti =
|Postgraduálny študenti =
|Postgraduálny študenti =
|Doktorandi = 488
|Doktorandi = 488
|Rozpočet = 30,3 mil. €
|Rozpočet = 30,3 mil. €
|Kampus =[[Univerzitný kampus Veľký diel|Veľký diel]]
|Kampus =[[Univerzitný kampus Veľký diel]]
|Školské farby =
|Školské farby =
|Školská hymna =
|Školská hymna =
|Maskot =
|Maskot =
|Školský časopis =
|Školský časopis =
|Športová reprezentácia =
|Športová reprezentácia =
|Člen =
|Člen =
|Nositelia Nobelovej ceny =
|Nositelia Nobelovej ceny =
|Miesto = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Miesto = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Adresa = Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
|Adresa = Univerzitná 8215/1<br>010 26 Žilina
|Telefón = +421 41 513 5001
|Telefón = +421 41 513 5001
|Web = http://www.uniza.sk
|Web = http://www.uniza.sk
|Mail =
|Mail =
}}
}}
⚫
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis''}}, skr. ŽU) je [[slovenská]] [[Verejná vysoká škola|verejná]] [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]]. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku [[1953]] a v súčasnosti má sedem fakúlt.


Na Žilinskej univerzite ukončilo <!--kedy-->štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. Spolu <!--kedy-->má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov.
⚫
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis'',}}) je [[slovenská]] verejná [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]].


⚫
Súčasnou [[Rektor (vysoká škola)|rektorkou]] je od roku [[2010]] Dr.h.c. prof. Ing. [[Tatiana Čorejová]], PhD.
Poskytuje vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia (bakalárske, inžinierske/magisterské, doktorandské). Svojou viac ako polstoročnou históriou zaujíma popredné miesto v slovenskom vzdelávacom priestore a to nielen počtom študentov, ponukou akreditovaných študijných programov, ale najmä výraznou výskumnou i zahraničnou aktivitou založenou na rozsiahlej spolupráci s domácimi a zahraničnými firmami a inštitúciami. Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.


== História ==
⚫
Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. V súčasnosti je na univerzite sedem [[fakulta|fakúlt]] a sedem [[ústav|ústavov]], na ktorých pôsobí 700 vysokoškolských učiteľov. Spolu má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov. Ako člen [[Európska asociácia univerzít|Európskej asociácie univerzít (EUA)]] od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii touto významnou asociáciou. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.

⚫
Súčasným [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] je od roku [[2010]] Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD.

== Dejiny ==
[[Image:Former university building.jpg|thumb|vpravo|Pôvodná budova Žilinskej univerzity v Žiline]]
[[Image:Former university building.jpg|thumb|vpravo|Pôvodná budova Žilinskej univerzity v Žiline]]
⚫
Dňa [[1. október|1. októbra]] [[1953]] vyčlenením z [[České vysoké učení technické v Praze|Českého vysokého učenia technického v Prahe]] vznikla '''Vysoká škola železničná'''. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku [[1959]] vznikla v Prahe '''Vysoká škola dopravná''' (VŠD), ktorá bola [[6. septembra]] [[1960]] premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.
Žilinská univerzita v Žiline (ŽU) vznikla [[1. október|1. októbra]] [[1953]] vyčlenením z [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]] ako ''[[Vysoká škola železničná]]''.
⚫
Mala 5 [[fakulta|fakúlt]]: dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe [[Vysoká škola dopravná]], ktorá bola 6. septembra [[1960]] premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.


Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.
Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.


Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1980]] a VŠD bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline (VŠDS).
Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1980]] a VŠD bola premenovaná na '''Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline''' (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:

V roku [[1980]] dostala škola názov [[Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline]]. Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a [[fakulta|fakúlt]]. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
* Fakulta riadenia a informatiky
* Fakulta riadenia a informatiky
* Stavebná fakulta
* Stavebná fakulta
Riadok 82: Riadok 65:
* Elektrotechnická fakulta
* Elektrotechnická fakulta


V roku [[1996]] vzniká Žilinská univerzita v Žiline ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. V súčasnosti má teda sedem fakúlt. V septembri 2014 bola Fakulta špeciálneho inžinierstva premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva
V roku [[1996]] vzniká '''Žilinská univerzita v Žiline''' ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.
Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. V súčasnosti má teda sedem fakúlt. V septembri 2014 bola Fakulta špeciálneho inžinierstva premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.


⚫
Ako člen [[Európska asociácia univerzít|Európskej asociácie univerzít (EUA)]] od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.
Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.


Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Žilinskej univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Žilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia.
Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Žilinskej univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Žilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia.


== Zázemie ==
== Kampus ==
[[Image: Žilinská univerzita.JPG|thumb|vpravo|Nová moderná budova Žilinskej univerzity v Žiline]]
[[Image: Žilinská univerzita.JPG|thumb|vpravo|Budovy rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline]]
Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký diel|univerzitnom kampuse Veľký diel]], ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v [[Prievidza|Prievidzi]] Fakulta riadenia a informatiky, v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Zuberec|Zuberci]].
Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký diel|Univerzitnom kampuse Veľký diel]], ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v [[Prievidza|Prievidzi]] Fakulta riadenia a informatiky, v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Zuberec|Zuberci]].


== Služby pre študentov ==
=== Služby pre študentov ===
Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) [[Ubytovacie zariadenie Veľký diel|Veľký diel]] a [[Ubytovacie zariadenie Hliny|Hliny]], s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.
Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) [[Ubytovacie zariadenie Veľký diel|Veľký diel]] a [[Ubytovacie zariadenie Hliny|Hliny]], s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.


Riadok 107: Riadok 91:
* [[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta humanitných vied]] (FHV)
* [[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta humanitných vied]] (FHV)


== Ďalšie pracoviská Žilinskej univerzity ==
== Ďalšie pracoviská ==
Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:
Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:
[[Image:Veľký_diel_P5262093.jpg|thumb|vpravo|Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda]]
[[Image:Veľký_diel_P5262093.jpg|thumb|vpravo|Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda]]
Riadok 126: Riadok 110:
* Výskumné centrum ŽU
* Výskumné centrum ŽU
* Univerzitný vedecký park
* Univerzitný vedecký park

== Spolupráca ==
Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 21:17, 17. február 2016

Žilinská univerzita v Žiline
Súbor:Uniza-logo.png
Oficiálne logo Žilinskej univerzity v Žiline
Motto
Univerzita s tradíciou
Iné názvy
Pôvodný názovVysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
Latinský názovUniversitas Solnensis
Základné informácie
PolohaŽilina, Slovensko
SkratkaUNIZA, ŽU
Typverejná univerzita
Zameranietechnické, ekonomické, humanitné, umelecké
Rok založenia1. októbra 1953
Vedenie
RektorDr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD.
Prorektordoc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD.

prof. Ing. Ján Čelko, CSc. doc. Ing. Jozef Ristvej, PhD. prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD

prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
KvestorIng. Jana Gjašiková
Predsedaprof. Dr. Ing. Juraj Gerlici (akademický senát)
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet zamestnancov1515
Počet študentov11 352
Doktorandi488
Rozpočet30,3 mil. €
KampusUniverzitný kampus Veľký diel
Kontaktné údaje
MiestoŽilina, Slovensko
AdresaUniverzitná 8215/1
010 26 Žilina
Telefón+421 41 513 5001
Oficiálny webhttp://www.uniza.sk

Žilinská univerzita v Žiline (angl. University of Žilina, lat. Universitas Solnensis, skr. ŽU) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu so sídlom v Žiline. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku 1953 a v súčasnosti má sedem fakúlt.

Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. Spolu má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov.

Súčasnou rektorkou je od roku 2010 Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD.

História

Pôvodná budova Žilinskej univerzity v Žiline

Dňa 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učenia technického v Prahe vznikla Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná (VŠD), ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.

Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.

Od roku 1961 VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku 1980 a VŠD bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:

  • Fakulta riadenia a informatiky
  • Stavebná fakulta
  • Strojnícka fakulta
  • Elektrotechnická fakulta

V roku 1996 vzniká Žilinská univerzita v Žiline ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch 1996 - 1997 vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. V súčasnosti má teda sedem fakúlt. V septembri 2014 bola Fakulta špeciálneho inžinierstva premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.

Ako člen Európskej asociácie univerzít (EUA) od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.

Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Žilinskej univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Žilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia.

Kampus

Budovy rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline

Univerzita sídli na Univerzitnom kampuse Veľký diel, ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v Dolnom Hričove Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v Prievidzi Fakulta riadenia a informatiky, v Tatranskej Javorine Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v Ružomberku a Zuberci.

Služby pre študentov

Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) Veľký diel a Hliny, s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.

Študenti sa majú možnosť stravovať v 7 univerzitných výdajniach a bufetoch, prakticky na každom mieste výučby.

Fakulty

V súčasnosti má univerzita sedem fakúlt:

Ďalšie pracoviská

Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:

Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda
  • Rektorát
  • Ústav cudzích jazykov
  • Výskumný ústav vysokohorskej biológie
  • Ústav telesnej výchovy
  • Ústav celoživotného vzdelávania
  • Ústav informačných a komunikačných technológií
  • Ústav súdneho inžinierstva
  • Ústav dopravy CETRA
  • Univerzitná knižnica
  • Univerzitné pastoračné centrum pri ŽU (tzv. Paľova búda)
  • Vydavateľstvo ŽU (EDIS)
  • Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum ŽU
  • Národné výcvikové centrum bezpečnosti v civilnom letectve
  • Ústav konkurencieschopnosti a inovácií
  • Výskumné centrum ŽU
  • Univerzitný vedecký park

Spolupráca

Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch ERASMUS, Leonardo da Vinci, CEEPUS, TEMPUS, COPERNICUS, COST, v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Žilinský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žilinská_univerzita_v_Žiline&oldid=6225035“