Tadeáš Salva

Tadeáš Salva (22. 10. 1937 - 3. 1. 1995) bol významný slovenský skladateľ, pedagóg a výtvarník.

Salva sa narodil v dolnoliptovskej obci Lúčky okr. Ruźomberok. V roku 1953 - 1958 absolvoval štúdium hry na akordeóne, violončele a klavíri na Vyššej hudobnej škole v Žiline. Následne pokračoval v štúdiu kompozície u Alexandra Moyzesa a Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení. Po nedorozumeniach so svojími pedagógmi Salva opúšťa Slovensko a zapísal sa na štúdium na Štátnej vyššej hudobnej škole v Katoviciach, kde sa jeho pedagógom v rokoch 1962 - 1965 stal Boleslaw Szabelski. Salva taktiež súkromne konzultoval u Witolda Lutoslawského vo Varšave. Po ukončení štúdia Salva pôsobil ako vedúci Hudobnej redakcie košického rozlasu (1965 - 1968) dramaturg Hudobnej redakcie Československej televízie v Bratislave (1968 - 1977), dramaturg v Slovenskom ľudovom a umeleckom kolektíve (1977 - 1988) a ako pedagóg na Katedre hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Nitre (1991 - 1995). V októbri 1991 na pôde bratislavskej VŠMU habilitoval za docenta v odbore kompozícia. V rokoch 1991 -1995 pôsobil ako predseda Spolku slovenských skladateľov. Zomrel v Bratislave 3. 1. 1995 vo veku nedožitých 58. rokov.

Charakteristika diela:

"Originálnosť Salvovej hudobnej reči spočíva v syntéze najarchaickejších modelov slovenského hudobného folklóru s najavantgardnejšími kompozičnými technológiami. Východiskom kompozície je preňho modálna melodika, podrobovaná kontrapunktickým vzťahom. Jeho metrika je veľmi flexibilná, časté sú polyrytmické a polymetrické pásma, ktoré kombinuje s Lutosławského princípom ohraničenej aleatoriky. V centre kompozičného diania často stojí ľudský hlas (spievajúci alebo recitujúci). Celá Salvova poetika sa formovala pod vplyvom poľskej školy, no jeho kompozičný prejav je výsostne individuálny. Esenciálnym stelesnením Salvovej poetiky je balada, emocionálne vypätá skladba syntetizujúca ľudové inšpirácie a techniky európskej avantgardy. Ťažisko Salvovho diela spočíva v komorných, koncertantných a orchestrálnych kompozíciách, no Salva je aj autorom prvej slovenskej televíznej opery (Margita a Besná) a prvej rozhlasovej opery (Plač), ktorej polyfonické plochy sú vytvorené výlučne elektroakustickými prostriedkami – znásobením línií dvoch ľudských hlasov."

(GODÁROVÁ, Katarína: Tadeáš Salva. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 238.).