Krajinná sféra

Schéma prvkov krajinnej sféry (na obrázku je konkrétne jej výrez – krajina) s hornou a dolnou hranicou

Krajinná sféra (tiež geografická sféra alebo epigeosféra) predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania geografie. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí jednotky chórickej dimenzie, tie spolu sa spájajú do jednotiek regionálnej dimenzie a tie zasa sa spájajú do jednotiek planetárnej dimenzie. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.

Hranice krajinnej sféry

Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do ozonosféry v dolnej časti stratosféry (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako tropopauzu (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).

Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35 km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, v ktorej sa nachádza rozhranie medzi zemskou kôrou a najvrchnejšou vrstvou plášťa, na tomto rozhraní sa mení rýchlosť zemetrasných vĺn z dôvodu odlišnej hustoty hornín. ). Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5 km.