Kratón (geológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
fix
d +ref
Riadok 1: Riadok 1:
[[File:World geologic provinces.jpg|thumb|Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.]]
[[File:World geologic provinces.jpg|thumb|Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.]]
'''Kratón'''<ref name="EZ">kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. ''[[Encyklopédia Zeme]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1983. s. 304.</ref> alebo '''kratogén'''<ref name="EZ"/> je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka [[Zemská kôra|zemskej kôry]], obvykle tvorená [[magmatická hornina|magmatickými]] a [[metamorfovaná hornina|metamorfovanými horninami]], niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“.<ref name="Petránek">{{Citácia elektronického dokumentu
'''Kratón'''<ref name="EZ">kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. ''[[Encyklopédia Zeme]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1983. s. 304.</ref> alebo '''kratogén'''<ref name="EZ"/> je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka [[Zemská kôra|zemskej kôry]], obvykle tvorená [[magmatická hornina|magmatickými]] a [[metamorfovaná hornina|metamorfovanými horninami]], niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“<ref name="Petránek">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Petránek
| priezvisko = Petránek
| meno = Jan
| meno = Jan
Riadok 12: Riadok 12:
| miesto = Brno
| miesto = Brno
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref> Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref>
}}</ref>, iná definícia: „stabilizovaná oblasť zemskej kôry, ktorá nebola neskôr alpinotypne, ale nanajvýš germanotypne vrásnená“<ref>kraton. In: SVOBODA, Josef a kol. ''Encyklopedický slovník geologických věd 1 A{{--}}M''. Vyd. 1. Praha : [[Academia]], 1983. s. 706.</ref>.
Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref>


Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) termín platforma.<ref name="Petránek"/>
Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) termín platforma.<ref name="Petránek"/>

Verzia z 18:55, 8. apríl 2016

Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.

Kratón[1] alebo kratogén[1] je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“[2], iná definícia: „stabilizovaná oblasť zemskej kôry, ktorá nebola neskôr alpinotypne, ale nanajvýš germanotypne vrásnená“[3].

Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka[4]. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.[5]

Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy[6]. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) termín platforma.[2]

V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia, vyskytujú sa v nich iba zlomy. Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.[1][7]

Referencie

  1. a b c kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1983. s. 304.
  2. a b PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie [online]. Brno: Česká geologická služba, [cit. 2016-01-05]. Dostupné online.
  3. kraton. In: SVOBODA, Josef a kol. Encyklopedický slovník geologických věd 1 A – M. Vyd. 1. Praha : Academia, 1983. s. 706.
  4. Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
  5. Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
  6. Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
  7. Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.

Iné projekty

Externé odkazy