Japončina: Rozdiel medzi revíziami
d nahradenie textu |
Typografická korektúra. |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Nihongo.png|right|thumb|日本語 (nihongo) |
[[Súbor:Nihongo.png|right|thumb|日本語 (nihongo) – japonský jazyk]] |
||
[[Súbor:Nihongo ichiran 01.png|right|thumb|Kana]] |
[[Súbor:Nihongo ichiran 01.png|right|thumb|Kana]] |
||
'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) |
'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov '''japonské jazyky''' – je jazyk z jazykovej skupiny [[japonsko-rjúkjuských jazykov]] (pre tých, ktorí považujú [[rjúkjuština|rjúkjuštinu]] za nárečie japončiny, je japončina [[izolovaný jazyk]]). |
||
[[Jazyk (lingvistika)|Jazyk]] používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] |
[[Jazyk (lingvistika)|Jazyk]] používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]]. |
||
== Písmo == |
== Písmo == |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}} |
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}} |
||
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne |
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy. |
||
[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr |
[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名). |
||
[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača. |
[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača. |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
== Slovná zásoba == |
== Slovná zásoba == |
||
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby |
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého [[19. storočie|19. storočia]] prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z [[angličtina|angličtiny]]. |
||
== Gramatika == |
== Gramatika == |
||
=== Rod a číslo === |
=== Rod a číslo === |
||
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr.山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď. |
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď. |
||
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú |
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné. |
||
:水をください。 Prosím si vodu. |
:水をください。 Prosím si vodu. |
||
Riadok 79: | Riadok 79: | ||
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta |
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled: |
||
:PODMET PREDMET PRÍSUDOK |
:PODMET PREDMET PRÍSUDOK |
||
:|pán Tanaka| |jablko| |je| |
:|pán Tanaka| |jablko| |je| |
||
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice |
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety. |
||
Príklad: <br /> |
Príklad: <br /> |
||
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu. |
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká. |
||
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. |
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?<br />田中さんはりんごを食べますか。 |
||
=== Osobné zámená === |
=== Osobné zámená === |
||
Riadok 95: | Riadok 95: | ||
JA |
JA |
||
:わたくし |
:わたくし(Kanji znak: 私) – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI) |
||
:わたし |
:わたし(私) – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI) |
||
:ぼく |
:ぼく(僕) – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU) |
||
TY |
TY |
||
:あなた(貴方) |
:あなた(貴方) – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA) |
||
:きみ |
:きみ – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI) |
||
ON |
ON |
||
:かれ(彼) |
:かれ(彼) (číta sa KARE) |
||
ONA |
ONA |
||
Riadok 112: | Riadok 112: | ||
MY |
MY |
||
:わたくしたち(私たち) |
:わたくしたち(私たち) – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI) |
||
:わたしたち(私たち) |
:わたしたち(私たち) – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI) |
||
:わたしども(私ども) |
:わたしども(私ども) – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO) |
||
VY |
VY |
||
:あなたがた(あなた方) |
:あなたがた(あなた方) – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA) |
||
:きみたち |
:きみたち – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI) |
||
ONI |
ONI |
||
:かれら(彼ら) |
:かれら(彼ら) – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA) |
||
ONY |
ONY |
||
:かのじょたち(彼女たち)(číta sa KANODŽOTAČI) |
:かのじょたち(彼女たち) (číta sa KANODŽOTAČI) |
||
=== Číslovky === |
=== Číslovky === |
||
Čísla napísané v [[kandži]]: <br /> |
Čísla napísané v [[kandži]]: <br /> |
||
0 |
0 – 零 rei<br /> |
||
1 |
1 – 一 iči<br /> |
||
2 |
2 – 二 ni<br /> |
||
3 |
3 – 三 san<br /> |
||
4 |
4 – 四 jon/ši<br /> |
||
5 |
5 – 五 go<br /> |
||
6 |
6 – 六 roku<br /> |
||
7 |
7 – 七 nana/šiči<br /> |
||
8 |
8 – 八 hači<br /> |
||
9 |
9 – 九 kjú/ku<br /> |
||
10 |
10 – 十 džú<br /> |
||
100 |
100 – 百 hjaku<br /> |
||
1 000 |
1 000 – 千 sen<br /> |
||
10 000 |
10 000 – 万 man (ičiman)<br /> |
||
1 000 000 |
1 000 000 – 百万 hjakuman<br /> |
||
10 000 000 |
10 000 000 – 千万 senman<br /> |
||
100 000 000 |
100 000 000 – 億 oku (ičioku)<br /> |
||
príklady:<br /> |
príklady:<br /> |
||
11 |
11 – džúiči<br /> |
||
12 |
12 – džúni<br /> |
||
19 |
19 – džúku<br /> |
||
20 |
20 – nidžú<br /> |
||
40 |
40 – jondžú<br /> |
||
91 |
91 – kjúdžúiči<br /> |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 09:46, 23. apríl 2016
Japončina (日本語, Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Písmo
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).
Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Slovná zásoba
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika
Rod a číslo
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
- 水をください。 Prosím si vodu.
- 水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
- 水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
ľudia | malé zvieratá | veľké zvieratá | podlhovasté cylindrické predmety | poháre | |
---|---|---|---|---|---|
Základný tvar | hito・人 | hiki・匹 | tó・頭 | hon・本 | hai・杯 |
1 | hitori・一人 | ippiki・一匹 | ittó・一頭 | ippon・一本 | ippai・一杯 |
2 | futari・二人 | nihiki・二匹 | nitó・二頭 | nihon・二本 | nihai・二杯 |
3 | sannin・三人 | sanbiki・三匹 | santó・三頭 | sanbon・三本 | sanbai・三杯 |
4 | jonin・四人 | jonhiki・四匹 | jontó・四頭 | jonhon・四本 | jonhai・四杯 |
5 | gonin・五人 | gohiki・五匹 | gotó・五頭 | gohon・五本 | gohai・五杯 |
6 | rokunin | roppiki | rokutó | roppon | roppai |
7 | šičinin | šičihiki | šičitó | nanahon | nanahai |
8 | hačinin | happiki | hattó | happon | happai |
9 | kjúnin | kjúhiki | kjútó | kjúhon | kjúhai |
10 | džúnin | džuppiki | džuttó | džuppon | džuppai |
Časy
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Slovosled
Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet + predmet + prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:
- PODMET PREDMET PRÍSUDOK
- |pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.
Príklad:
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。
Osobné zámená
Jednotné číslo:
JA
- わたくし(Kanji znak: 私) – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
- わたし(私) – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
- ぼく(僕) – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY
- あなた(貴方) – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)
- きみ – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON
- かれ(彼) (číta sa KARE)
ONA
- かのじょ(彼女) (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY
- わたくしたち(私たち) – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
- わたしたち(私たち) – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
- わたしども(私ども) – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY
- あなたがた(あなた方) – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
- きみたち – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI
- かれら(彼ら) – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY
- かのじょたち(彼女たち) (číta sa KANODŽOTAČI)
Číslovky
Čísla napísané v kandži:
0 – 零 rei
1 – 一 iči
2 – 二 ni
3 – 三 san
4 – 四 jon/ši
5 – 五 go
6 – 六 roku
7 – 七 nana/šiči
8 – 八 hači
9 – 九 kjú/ku
10 – 十 džú
100 – 百 hjaku
1 000 – 千 sen
10 000 – 万 man (ičiman)
1 000 000 – 百万 hjakuman
10 000 000 – 千万 senman
100 000 000 – 億 oku (ičioku)
príklady:
11 – džúiči
12 – džúni
19 – džúku
20 – nidžú
40 – jondžú
91 – kjúdžúiči
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
- Japončina abeceda zošit (PDF)
- Stránka o japončine: japanese.about.com
- 1000 kanji znakov pohromade: 1000 kanji page